Vzdušné prúdy nad Arktídou sa správajú tak chaoticky, že meteorológovia ich prirovnávajú k „experimentu, ktorý si počasie pripravilo samo pre seba“. V najbližších týždňoch sa totiž môže zrútiť polárny vír – a to výrazne skôr, než je bežné. Takýto vývoj sa za celé desaťročia objavil len párkrát. Zvyšok severnej pologule tak stojí pred zimou, ktorú bude len ťažko predvídať.
Čo sa deje vysoko nad našimi hlavami
Vo vrchných vrstvách atmosféry, v pásme medzi 10 a 50 kilometrami, zvyčajne rotuje stabilný obeh studeného arktického vzduchu. Kým je vír pevný a rýchly, drží mráz ďaleko od miernych šírok. Tentoraz sa však črtá opačný scenár.
Modely ukazujú, že stratosféra nad pólom sa môže už koncom novembra náhle ohriať až o 30 °C oproti normálu. Takýto teplotný skok dokáže rozvrátiť silné západné vetry a vír „rozpliesť“ na viac slabých celkov. Presne tento jav meteorológia pozná pod názvom náhle stratosférické oteplenie.
Keď sa naruší prúdenie vo výškach, dôsledky sa často prelejú aj do nižších vrstiev atmosféry, kde vzniká každodenné počasie. Reakcia však nebýva okamžitá – niekedy príde až po niekoľkých týždňoch.
Amerika bude mať skôr Vianoce na snehu
Ak sa očakávania naplnia, najvýraznejší dopad pocíti Severná Amerika. Studený arktický jazyk by sa mal vtlačiť nad Kanadu a sever USA. Meteorológovia hovoria o skorých vlnách mrazov, výdatnom snežení a o tom, že severné štáty môžu mať snehovú pokrývku stabilne až do Vianoc.
Pre tamojšiu dopravu to môže znamenať komplikácie, no pre miestnych zas typickú „pohľadnicovú“ zimu.
Európa medzi dvoma extrémami
Pre Európu je situácia zložitejšia. Zatiaľ čo sever kontinentu – najmä Škandinávia a Británia – môže čakať viac vpádov studeného vzduchu, stred a juh Európy smerujú zatiaľ k opačnému extrému. Úvod meteorologickej zimy môže byť podľa dnešných výpočtov na mnohých miestach teplejší, než je dlhodobý priemer, a to vrátane územia Slovenska.
Dôvodom je poloha rozvlnenej rieky rýchleho vetra, jet streamu. Pri narušení polárneho víru sa jet stream stáča do hlbokých brázd a vysokých výbežkov, čo rozdeľuje kontinenty na sektory s teplým a chladným vzduchom. Kým sa hlavná brázda udrží nad Amerikou, európska pevnina zostane na teplejšej strane.
Keď sa vír rozpadne, stabilita končí
Rozpadnutý polárny vír však nie je len o vyšších teplotách. Znamená aj väčšiu dávku chaosu v atmosfére. Meteorológovia upozorňujú, že od okamihu, keď sa vír prestane správať jednotne, rastie pravdepodobnosť náhlych zimných zlomov – najmä v januári a februári.
Ďalšie články
Stačí, aby sa prúdenie preskupilo, a mrazivý vzduch môže počas pár dní preskočiť Atlantik a preniknúť aj nad strednú Európu. Zima tak nemusí prísť hneď – ale keď dorazí, môže byť o to intenzívnejšia.
