Keď sa v európskych metropolách hovorí o povojnových garanciách pre Ukrajinu, v Kyjeve ide o prežitie a v Moskve o červenú čiaru. Vyhlásenia o možnom nasadení zahraničných jednotiek po prímerí totiž menia charakter vojny ešte predtým, než by sa skončila. Z ruského pohľadu sa z diplomatickej iniciatívy stáva bezpečnostná hrozba – a to má konkrétne následky.
Záruka mieru alebo nový cieľ
Plán nasadiť mnohonárodné sily ako poistku po ukončení bojov má v očiach západných lídrov stabilizovať región. Moskva však reaguje opačne. Podľa vyjadrenia hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej budú akékoľvek západné vojenské objekty na ukrajinskom území považované za legitímne ciele. Nie ako symbol mieru, ale ako akt zahraničnej intervencie.
Tým sa do hry dostáva paradox: opatrenie, ktoré má zabrániť ďalšej eskalácii, môže podľa Ruska ospravedlniť pokračovanie útokov.

Európa sa delí skôr, než padnú zbrane
Deklarácia podpísaná 6. januára v Paríži medzi Britániou, Francúzskom a Ukrajinou hovorí o bezpečnostných zárukách, nie o okamžitom nasadení. Napriek tomu odhalila rozdielne postoje v Európe. Český premiér Andrej Babiš už dopredu oznámil, že Česko vojakov vyšleť neplánuje.
Koalícia ochotných tak existuje skôr na papieri než v realite. A práve táto nejednoznačnosť zvyšuje nervozitu – nielen v Moskve, ale aj medzi štátmi EÚ.
Ruská odpoveď:
Rusko sa k parížskej deklarácii vyjadrilo prvýkrát až po pravoslávnych Vianociach. Zacharovová označila Ukrajinu a jej európskych partnerov za „os vojny“ a dokument z Paríža za vzdialený mierovému riešeniu.
Z ruského pohľadu ide o pokračovanie militarizácie konfliktu – tentoraz pod rúškom povojnového usporiadania.

Mier s podmienkami, ktoré sa vylučujú
Moskva opakovane tvrdí, že je pripravená rokovať. Zároveň však trvá na splnení vlastných požiadaviek vrátane územných nárokov. Kyjev to považuje za snahu diktovať výsledok ešte pred rokovaniami.
Výsledkom je patová situácia: diplomacia naberá na intenzite, no každé nové politické rozhodnutie zvyšuje riziko, že mier bude ešte vzdialenejší. Bez jasnej dohody o tom, čo je záruka a čo provokácia, sa povojnové plány môžu stať ďalšou kapitolou vojny, nie jej uzavretím.