Hlavná os článku: limit štátu pri určovaní hraníc verejnej diskusie
Keď sa minulosť začne riešiť trestom
Historik, učiteľ alebo novinár môže po novom na Slovensku zvažovať, či sa mu oplatí hovoriť o povojnových rozhodnutiach štátu otvorene. Nie preto, že by chýbali fakty. Ale preto, že sa do hry dostáva trestné právo. Práve tento posun vyvolal reakciu, ktorá dnes presahuje hranice krajiny a mieri priamo do Bruselu.
Otázka už neznie, kto má pravdu o dejinách. Otázka znie, či má štát právo rozhodovať, čo sa o nich ešte smie povedať.
Sloboda prejavu ako politický problém
Maďarská politička Katalin Sziliová, poradkyňa premiéra Viktora Orbána pre otázky zahraničných Maďarov, sa obrátila na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. V otvorenom liste žiada, aby Komisia preverila slovenskú novelu Trestného zákona.
Podľa nej ide o zásah do základného princípu EÚ – slobody prejavu. Pripomína článok 11 Charty základných práv EÚ aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej štáty nemajú presadzovať „oficiálnu historickú pravdu“ prostredníctvom trestných sankcií.
V jej interpretácii nejde o ochranu obetí, ale o umlčanie kritických hlasov.
Čo vlastne novela mení
Sporná zmena slovenského Trestného zákona sa týka verejného popierania alebo spochybňovania povojnového usporiadania vzťahov, ktoré vychádzalo z tzv. Benešových dekrétov. Verejná kritika týchto rozhodnutí môže byť po novom trestná.
Sankcia: až šesť mesiacov väzenia.
Z právnej debaty sa tak stáva existenčná otázka pre akademikov, aktivistov aj médiá. Nie preto, že by novela výslovne zakazovala výskum, ale preto, že hranice nie sú jasné.
Štát: rešpektujeme mechanizmy EÚ
Úrad vlády SR reagoval zmierlivejším tónom. Uviedol, že rešpektuje právo maďarskej strany obrátiť sa na Európsku komisiu a že práve európske mechanizmy sú správnou cestou na riešenie sporov medzi členskými štátmi.
Ďalšie články
Zároveň však trvá na tom, že novela má svoje opodstatnenie. Podľa vlády ide o ochranu povojnového usporiadania a právnej kontinuity štátu.
Slovensko teda spor neodmieta – ale ani neustupuje.
Paradox, ktorý zostáva
Európska únia vznikla ako projekt zmierenia s minulosťou. Dnes však rieši, či sa o tejto minulosti ešte smie otvorene diskutovať bez rizika trestu.
Ak Komisia rozhodne, že slovenská novela prekračuje hranice európskeho práva, nepôjde len o spor Bratislavy s Budapešťou. Pôjde o signál, kde sa končí právo štátu chrániť vlastnú interpretáciu dejín – a kde sa začína sloboda občanov ich spochybňovať.
A práve tam sa dnes nachádza skutočný konflikt. Nie v dekrétoch, ale v tom, kto smie určovať ich význam.
