Keď štát cúva pred vlastným problémom
Na Slovensku sa roky hovorí o tom, že extrémizmus je tichá, ale vytrvalá hrozba. Teraz však vláda rieši otázku, či sa má trestať miernejšie. Politická debata sa posunula od toho, ako spoločnosť chrániť, k tomu, ako znížiť prísnosť zákona.
Novela Trestného zákona, ktorú do parlamentu predložili poslanci SNS, otvorila spor, ktorý ide ďaleko za hranice bežného koalično-opozičného konfliktu.
Generálny prokurátor: štát si podkopáva autoritu
Generálny prokurátor Maroš Žilinka návrh odmietol nezvyčajne ostro. Podľa neho ide o legislatívu, ktorá vznikla bez odbornej diskusie a bez serióznej analýzy dopadov.
Vo videu na sociálnej sieti upozornil, že extrémizmus považuje za porovnateľne nebezpečný ako korupciu – ak nie ešte nebezpečnejší. Znižovanie trestov vníma ako oslabenie obrany demokratického systému.
„Novela predpokladá závažné zmeny, ktoré sú navrhované bez akejkoľvek odbornej diskusie a analýzy.Extrémizmus pritom považujem za rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie ohrozenie spoločnosti, akým je korupcia. Pre navrhované zmeny nevidím žiadny vecný a ani rozumný dôvod. Ich prijatie by predstavovalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu, ktorý je cestou k rozvratu demokratických hodnôt. Navrhovanú legislatívu považujem za nezodpovednú a krátkozrakú,“
Z jeho pohľadu novela neposúva právo k spravodlivejšiemu nastaveniu, ale k rezignácii štátu na vlastné hodnoty.
Čo presne chce SNS meniť
Návrh poslancov SNS počíta so znížením horných hraníc trestných sadzieb pri viacerých extrémistických trestných činoch. Zároveň chce vypustiť skutkové podstaty týkajúce sa výroby, šírenia a prechovávania extrémistického materiálu.
Autori novely tvrdia, že cieľom je odstrániť právnu neistotu a znížiť závislosť rozhodovania od znaleckých posudkov. Podľa nich by ochrana spoločnosti zostala zachovaná aj po zmene zákona.
Kritici však namietajú, že práve tieto ustanovenia patria medzi základné nástroje boja proti symbolickému a propagandistickému extrémizmu.
Ďalšie články
Opozícia hovorí o tichej dekriminalizácii
Podľa Progresívneho Slovenska novela v praxi otvára dvere k dekriminalizácii hajlovania, používania nacistických symbolov a ďalších verejných prejavov extrémizmu. Strana varuje, že spoločnosť by tým vyslala signál, že ide o menej závažné správanie.
K návrhu sa negatívne postavila aj koaličná strana Hlas-SD. Tá upozornila, že znižovanie horných hraníc trestov je v rozpore s hodnotami, na ktorých Slovenská republika stojí.
V parlamente tak vzniká situácia, keď návrh jednej koaličnej strany nemá jednoznačnú podporu ani u vlastných partnerov.
Spor o tresty je spor o smer krajiny
Novela Trestného zákona dnes už nie je len technickou právnou úpravou. Stala sa symbolom otázky, či chce Slovensko extrémizmus vnímať ako okrajový problém, alebo ako vážnu hrozbu pre demokraciu.
Žilinkov postoj do debaty vniesol silný inštitucionálny hlas. Ukázal, že nejde len o politické body, ale o hranicu, za ktorou štát začína ustupovať od vlastnej zodpovednosti.
