Začalo sa to potichu, no teraz je to už otvorený spor o to, ako má štát bojovať s najťažšími zločinmi. Viac než 150 prokurátorov z celého Slovenska sa verejne postavilo proti zmenám v trestnej legislatíve, ktoré podľa nich môžu ochromiť vyšetrovanie organizovaného zločinu a veľkej korupcie. Nejde o politické gesto, ale o varovanie z praxe. A prichádza v momente, keď je novela zákona už schválená.
Prokurátori hovoria o ohrození vyšetrovaní
Spoločné stanovisko, pod ktorým je podpísaných 152 prokurátorov, upozorňuje na zásadný problém: bez výpovedí spolupracujúcich obvinených sa podľa nich v mnohých prípadoch nedá dostať k pravde. Práve títo ľudia — hoci sami čelili trestnému stíhaniu — často poznajú vnútorné fungovanie zločineckých skupín, ich hierarchiu aj mechanizmy.
Prokurátori v stanovisku vysvetľujú, že organizovaný zločin a rozsiahle korupčné schémy sa zväčša nedajú rozbiť len na základe listinných dôkazov či technických záznamov. Ak by sa použiteľnosť takýchto výpovedí výrazne obmedzila, štát by si podľa nich sám zviazal ruky.
Kajúcnik ako slabé, ale kľúčové miesto systému
Zmeny sa týkajú inštitútu tzv. spolupracujúcich obvinených, známych aj ako kajúcnici. Novela počíta s tým, že v určitých situáciách by ich výpovede nemohli slúžiť ako dôkaz. Kritici upozorňujú, že práve tieto výpovede často otvárajú dvere k ďalším dôkazom — od finančných tokov až po konkrétnych objednávateľov trestnej činnosti.
Prokurátori zároveň priznávajú, že kajúcnici nie sú bezúhonní ľudia. No práve preto ich výpovede vnímajú ako jeden z nástrojov, nie ako samospasiteľné riešenie. Podľa nich ide o vyvážený mechanizmus, ktorý má svoje riziká, ale aj jasný význam pri odhaľovaní najzávažnejších trestných činov.
Kritika mieri aj na spôsob prijatia zmien
Výhrady sa netýkajú len obsahu zákona, ale aj toho, ako vznikol. Zmeny sa do legislatívy dostali formou pozmeňujúceho návrhu k novele Trestného zákona a parlament o nich rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa prokurátorov tak chýbala odborná aj verejná diskusia, ktorú by si zásadné zásahy do trestného procesu vyžadovali.
V stanovisku zdôrazňujú, že takýto postup je v rozpore s princípmi právneho štátu. Ak sa pravidlá trestného konania menia narýchlo a bez širšieho konsenzu, môže to podľa nich oslabiť dôveru v celý systém spravodlivosti.
Parlament rozhodol, opozícia protestovala
Napriek výhradám odborníkov parlament novelu schválil. Okrem úprav týkajúcich sa kajúcnikov obsahuje viacero zmien, ktoré pribudli až počas rokovaní výborov. Atmosféra v pléne bola od začiatku napätá — opoziční poslanci dávali najavo nesúhlas hlasnými protestmi, skandovaním a pískaním.
Zákon je dnes realitou. Otázka, ktorú prokurátori nechávajú otvorenú, však znie: aké dôsledky to bude mať v praxi. Či sa Slovensko dokáže efektívne brániť organizovanému zločinu aj bez nástrojov, ktoré doteraz fungovali, ukážu až nasledujúce roky.
