Výrobcovia sladkých sirupov našli spôsob, ako obísť novú daň. Štát sa čuduje, rozpočet trpí
Keď vláda zavádzala daň zo sladených nápojov, hovorila o zdravej voľbe pre spotrebiteľov. Pravda je však taká, že výrobcovia si rýchlo našli skulinky v zákone – a rozpočet môže prísť o milióny. Jeden krok stačil na to, aby sa z obyčajného sirupu stala “výživová pomôcka”.
Obchádzka cez etiketu
Od januára 2025 platí na Slovensku daň na sladené nealkoholické nápoje – na balené limonády, hotové drinky aj sirupy. Cieľ? Konsolidácia verejných financií a odrádzanie od sladkých návykov. Realita? Výrobcovia nechcú zdražovať a spotrebitelia nechcú platiť viac.
A tak sa začal hymnus kreativity. Niektoré značky prestali svoje sirupy predávať ako nápoje – premenovali ich na „výživové doplnky“. A keďže tieto podliehajú inému režimu, vyhli sa dani úplne.
Kde sa láme zákon
Inštitút finančnej politiky (IFP) upozornil, že tento trend sa rozširuje. „Niektorí výrobcovia sirupov počas roka začali označovať svoje produkty za výživové doplnky, aby sa tejto dani vyhli,“ uviedol analytický tím.
Prvý pokus vraj vyšiel. Priemerná cena jedného ovocného sirupu po zmene označenia klesla takmer o polovicu – presne na úroveň, kde bola pred zavedením dane. Ostatní výrobcovia nezaváhali a pridali sa.
Riziká pre trh aj štát
Podľa IFP síce etikety spĺňajú formálne požiadavky na potravinové informácie, no obsahovo môže ísť o nebezpečný precedens. „Je tu reálne podozrenie, že nejde o výživové doplnky. A to v zmysle legislatívnej definície,“ upozorňuje inštitút.
Ak bude štát tolerovať takéto šikovné obchádzky, naruší sa férové podnikateľské prostredie a rozpočet príde o peniaze – tie, ktoré vláda tak potrebovala.
Kreativita alebo podvod?
Tento príbeh je ukážkou, ako ďaleko sú podnikatelia ochotní zájsť, ak legislatíva nie je dôsledne pripravená. A aj keď zákon stojí na papieri, jeho efektívnosť visí na tom, kto je odhodlaný hľadať medzery a kto je odhodlaný ich zaplátať.
Ďalšie články
Sladké sirupy tak ukázali, že v daňovej džungli má každý svoj džentlmenský trik. A štát, ktorý zabudne predvídať, môže zháňať chýbajúce milióny inde – z vreciek tých, ktorí medzery nevyužijú.
