Keď sa kreslí čiara medzi NATO a Európou
Predstav si poradu, na ktorej niekto buchne po stole a povie: buď–alebo. Buď sme v NATO, alebo sa hráme na vlastnú armádu. Nič medzi tým. Presne v tomto tóne hovoril Robert Kaliňák na konci roka o obrane, Európe aj vojne za našimi hranicami.
Buď jedna strecha, alebo chaos
Kaliňák v rozhovore nepôsobil ako minister, ktorý váha. Skôr ako niekto, kto má jasno v tom, kde je hranica. Spoločná európska armáda? Podľa neho slepá ulička. Dve velenia by vraj obranu neposilnili, ale rozbili. Ak má niekto viesť vojakov, má to byť Severoatlantická aliancia. Jedna strecha, jeden rozkaz.
Myšlienka európskej armády v jeho slovách neznela ako bezpečnostný projekt, ale ako politický krok k federácii. A to je moment, kde sa láme príbeh. Nejde len o tanky a generálov, ale o to, kam Európa kráča – a či tam Slovensko chce ísť spolu s ňou.
NATO ako poistka, nie doplnok
Minister sa vracia k jednoduchej logike: ak sme súčasťou NATO, ďalšiu armádu nepotrebujeme. Ak by sme chceli vlastnú európsku obranu, znamenalo by to podľa neho oslabenie aliancie, ktorá dnes drží bezpečnostný dáždnik nad kontinentom.
V jeho videní sveta nie je priestor na paralelné riešenia. Obrana má byť jasná, čitateľná, bez experimentov. A už vôbec nie ako politický projekt, ktorý by zmenil charakter Únie.
Ukrajina mimo dverí
Keď sa rozhovor presunul na východ, tón zostal rovnaký. Ukrajina podľa Kaliňáka nemá šancu vstúpiť do NATO. A s členstvom v Európskej únii to vidí tiež skepticky. Nie preto, že by si to Kyjev neprial, ale preto, že realita je tvrdšia než politické vyhlásenia.
Podobne nekompromisne sa vyjadril aj ku koalícii štátov, ktoré Ukrajine pomáhajú. V jeho očiach ide skôr o symbol než o reálnu silu. Pripomenul, že žiadne jednotky do boja neposlala. „Neposlala,“ dodal sucho, akoby tým chcel uzavrieť celú debatu.
facebook: zelenskyy.official
Ďalšie články
Rok 2022 ako premárnený okamih
Najostrejšia veta prišla na koniec. Kaliňák tvrdí, že vojna sa dala ukončiť už v roku 2022. Šanca vraj bola, no nevyužila sa. Kto ju premrhal a prečo, už nerozvádzal. Nechal to visieť vo vzduchu ako otázku, na ktorú si má čitateľ odpovedať sám.
Celý jeho pohľad má jednu spoločnú črtu: svet je rozdelený na jasné bloky a ilúzie doň nepatria. Buď máš silného spojenca, alebo riskuješ. A podľa Kaliňáka by Európa mala prestať snívať o vlastnej armáde a radšej si priznať, na čom dnes stojí.
