Ich sila bola v slušnosti. Dnes sa z nej vytráca
V krajine, kde v roku 1989 padol režim bez jediného výstrelu, sa dnes akoby rozlieha iný tón. Vulgarita, agresia a neúcta k pravidlám nahlodávajú verejný diskurz. A práve na to upozorňuje František Mikloško – niekdajší tribún Nežnej revolúcie, dnes opozičný poslanec za KDH.
Mikloško hosťoval v relácii Politika 24 na televízii JOJ 24, kde otvorene prehovoril o kríze politickej kultúry. Vo chvíli, keď v mnohých mestách vyrastajú na chodníkoch nápisy z kriedy ako symbol občianskej nespokojnosti, upozorňuje na to, čo sa pomaly vytráca: slušnosť.
Namiesto revolúcie nenávisti desať spravodlivých
„Zlo má veľkú silu. Zlo však má aj silu sebadeštrukcie – zlo ničí aj samo seba,“ pripomenul. A dodal, že pri každej veľkej spoločenskej zmene potrebujeme ľudí, ktorí si zachovajú tvár – „tých desať spravodlivých, ktorí vedia v správnej chvíli vystúpiť a niesť kontinuitu slušnosti“.
Pre Mikloška je dôležité, aby sa politika neprepadla do radikalizmu. Vulgarizácia je podľa neho len prejavom vyčerpania, ktoré nemá budúcnosť. A hoci polarizácia dominuje, sám preferuje cestu trpezlivosti a dialógu.
Spoločnosť rozdelená, opozícia bez lídra
Podľa Mikloška je Slovensko v kríze vládnutia aj demokracie – a ľudia to cítia. Poukazuje na rozpad dôvery a rastúcu frustráciu, ktorú symbolicky vystihli aj kriedové odkazy pri gymnáziu v Poprade či na námestiach po celej krajine.
Zároveň pripomína, že politická scéna je roztrieštená. „Ak by dnes boli predčasné voľby, nebolo by jasné, kto dokáže zostaviť vládu,“ hovorí. Opozičné strany podľa neho potrebujú niekoho, kto ich zjednotí. No upozorňuje, že politika vždy hľadá stred – aj v prípade strán ako PS a SaS, ktoré podľa neho mieria bližšie k nemu.
KDH musí zostať otvorené, nie ortodoxné
Mikloško zostáva členom poslaneckého klubu KDH, a to aj napriek výhradám. Pripomína, že v minulosti bola sila hnutia v tom, že ľuďom nevnucovalo svoje názory. Konzervativizmus podľa neho nemusí byť dogmou: „Konzervativizmus by nemal byť ako nejaká ortodoxia,“ dodáva.
Na otázku, či by odišiel, ak by KDH zmenilo smer, odpovedal priamo: „Pokiaľ ma odtiaľ nepošlú, zostanem. Ak by sa však hnutie posunulo k radikalizmu, budem zvažovať, čo ďalej.“
Za príklad radikálneho smerovania označil Kresťanskú úniu, ktorú vníma ako presne ten typ politiky, ktorému sa chce vyhnúť.
Ďalšie články
Tichá sila, ktorá ešte môže prehovoriť
Z Mikloškových slov cítiť skôr výzvu než kritiku: aby Slovensko nestratilo to, čo ho pred 35 rokmi preslávilo – nenásilný odpor, slušnosť a odvahu hovoriť pravdu pokojne. Možno ešte stále máme tých desať spravodlivých, ktorí vedia, čo treba povedať, a keď treba – vedia aj vyjsť na tribúnu.
