MLIEKO za pár centov?! Slovenské farmy PADAJÚ na kolená – PRÍDEME o vlastné mlieko?!

Michal Hronec
3 min čítania

Keď sa chov ruší skôr, než sa začne rok

Na niektorých farmách sa už dnes počíta, koľko dojníc pôjde z chovu preč. Nie pre chorobu ani sucho, ale preto, že ďalší mesiac výroby by znamenal istú stratu.

Kríza v mliekarenstve sa na Slovensku neohlasuje štatistikami, ale rozhodnutiami, ktoré farmári robia potichu. A tie môžu rozhodnúť o tom, či krajina bude mať vlastné mlieko aj po roku 2026.

Štát sleduje trh, ktorý sa prepadá

Ceny surového mlieka v Európe sa dostali na úroveň, ktorú samotné odvetvie označuje za neudržateľnú. Podľa údajov z Nemecka klesla tzv. surovinová hodnota mlieka v závere roka 2025 na 13 až 15 centov za liter. V praxi to znamená, že výroba stojí viac, než sa za ňu dá získať informujú správy.stvr.sk.

Zatiaľ čo v okolitých krajinách mliekarne reagujú okamžite – rušením zmlúv či tlakom na výrobcov – slovenský systém podpôr a regulácií zostáva pomalý.

Prezident Zväzu slovenských mliekarov Martin Mellen upozorňuje, že ak sa nič nezmení, slovenské podniky nemusia ustáť konkurenciu lacného dovozu.

Lacné mlieko zvonku, drahé rozhodnutia doma

Jedným z paradoxov krízy je, že spotrebiteľ lacné mlieko v obchode takmer nepocíti. Rozdiel sa stratí medzi výrobcom, spracovateľom a obchodom. Zisk sa stenčuje najmä na začiatku reťazca – u fariem.

V Maďarsku sa mlieko predáva približne za 0,15 eura za liter a menšie farmy dostávajú výpovede zo zmlúv. Pre Slovensko to znamená rastúci tlak lacného dovozu, ktorý domáce mliekarne nedokážu vyrovnať. Výsledok? Menej priestoru pre slovenské produkty a slabnúci vývoz.

Investície bez záchrannej siete

Slovenské farmy v posledných rokoch masívne investovali do prvovýroby – modernizácie maštalí, technológií či welfare zvierat. Robili to v čase, keď sa hovorilo o potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. Dnes sa však tieto investície menia na bremeno.

Bez koordinovanej reakcie štátu a sektora hrozí reťazová reakcia: rušenie chovov, zatváranie mliekarní a rast závislosti od dovozu. „Surovinová hodnota mlieka je hlboko pod úrovňou udržateľnosti,“ upozorňuje Mellen a dodáva, že trh sa zotavovať nebude sám.

Otázka neznie či, ale kedy

Diskusia, po ktorej sektor volá, už nie je o tom, ako podporiť rast. Ide o to, ako zabrániť kolapsu. Ak sa rozhodnutia budú odkladať, dôsledky sa neprejavia v tabuľkách, ale v prázdnych maštaliach a zavretých závodoch.

Mliekarenská kríza tak prestáva byť len problémom farmárov. Stáva sa testom, či štát dokáže reagovať včas – alebo sa zmieri s tým, že základná potravina bude čoraz viac prichádzať spoza hraníc.

Zdieľať tento článok