Slovensko sa chce správať suverénne, no zároveň priznáva, že nemá kam odísť. Tento rozpor dnes určuje tón slovenskej politiky viac než rozpočtové tabuľky či koaličné hádky. Premiér Robert Fico ho pomenoval priamo: „Životný priestor Slovenskej republiky je Európska únia, nemáme inú alternatívu.“
Znie to ako priznanie. Nie ako vízia. A práve v tomto bode sa začína problém.
Suverenita ako heslo, závislosť ako realita
Fico opakovane hovorí o potrebe silného postavenia Slovenska. Zároveň však opisuje Úniu ako nefunkčný, váhajúci a strategicky slabý priestor. Kritizuje jej zahraničnú politiku, pomalosť reakcií aj personálne obsadenie.
Najtvrdšie sa vyjadril na adresu šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, ktorú by podľa neho mala Únia vymeniť. Európa podľa premiéra nevie reagovať na krízy, nemá vlastné postoje a stráca konkurencieschopnosť.
Vzniká tak zvláštny paradox: Slovensko chce byť suverénne v priestore, ktorý samo označuje za nefunkčný.
Koalícia, ktorá sa má tváriť ako tím
Kým v zahraničnej politike premiér kritizuje slabosť, doma vyzýva na jednotu. Koaličných partnerov Matúša Šutaja Eštoka a Andreja Danka vyzval, aby sa sústredili na „silné líderstvo“ a stabilitu.
foto:facebook.com
Otvorene odmieta vnútorné konflikty. Tvrdí, že podstatné zákony prechádzajú a že to, čo neprešlo, už nepovažuje za zásadné. Neprerokované návrhy ho „nevyrušujú“.
V praxi to znamená jedno: vláda sa viac sústreďuje na obraz funkčnosti než na obsah, ktorý ešte chýba.
Ďalšie články
Politika bez hraníc spolupráce
Fico zároveň odmieta nastavovať morálne či politické limity pre budúce spojenectvá. Otvorene pripúšťa spoluprácu aj s mimoparlamentnou stranou Republika.
„O čo je Republika horšia ako Progresívne Slovensko?“ pýta sa premiér a PS označuje za oveľa nebezpečnejšiu silu pre krajinu.
Tým dáva jasne najavo, že hranice politickej spolupráce neurčuje program, ale mocenská matematika. Kto prinesie hlasy, je partner. Bez ohľadu na reputáciu.
Rozpočet ako test reality
Najbližšou skúškou tejto politiky bude štátny rozpočet. Fico priznáva, že sa bude musieť pripraviť inak. Vláda chce hovoriť s OECD, Európskou komisiou aj ratingovými agentúrami o prorastových opatreniach.
Je to ďalší dôkaz, že Slovensko síce hovorí o suverenite, no kľúčové potvrdenia hľadá mimo vlastných hraníc.
Prezident ako pripomienka minulosti
Napätie sa prenáša aj do vzťahu s prezidentom Petrom Pellegrinim. Fico mu vyčíta vetovanie zákonov, ktoré vychádzajú z programového vyhlásenia vlády, na ktorom sa Pellegrini sám podieľal.
Aj tu sa vracia rovnaký motív: kontinuita verzus súčasný konflikt. Minulé dohody už dnes neplatia.
Slovensko medzi dvoma polohami
Premiér hovorí o suverenite, no priznáva závislosť. Kritizuje Úniu, no odmieta akúkoľvek alternatívu. Vyžaduje jednotu, no zároveň relativizuje hranice spolupráce.
Slovenská politika sa tak pohybuje v priestore, kde sa sila definuje slovami a limity realitou. A práve v tomto napätí sa bude rozhodovať, či krajina bude v Európe stáť „suverénne“, alebo len hľadať rovnováhu medzi kritikou a nevyhnutnosťou.
