Verejný priestor na Slovensku sa už dlhší čas nachádza v stave morálneho chaosu. Slová, ktoré by ešte pred pár rokmi patrili do satiry, dnes zaznievajú v serióznych diskusiách a sú prijímané bez kritického odstupu.
Príkladom je vystúpenie Martin M. Šimečka v diskusii denníka Denník N, kde zaznelo tvrdenie o tom, že ruský prezident Vladimir Putin sa má údajne kúpať v krvi „jednorožcov“, respektíve v krvi z parohov mladých jeleňov, aby si udržal vitalitu a život.
Tieto slová neboli prednesené ako nadsázka, metafora či literárny obraz. Boli vyslovené vážne – a čo je ešte zarážajúcejšie, boli vážne aj prijaté. Bez úsmevu, bez spochybnenia, bez otázok. Ako keby sme sa ocitli v realite, kde hranica medzi racionalitou a absurdnosťou prestala existovať.
Keď nezmysel nahrádza argument
Človek sa oprávnene pýta, kam až môže zájsť nenávisť k Rusku a všetkému ruskému, ak intelektuálna autorita, označovaná za „guru“ súčasnej opozície a symbol samozvanej slušnosti, dokáže verejne šíriť podobné fabulácie. Ešte vážnejší problém však nie je samotný výrok, ale ticho, ktoré po ňom nasledovalo.
Nikto v štúdiu nepovedal: „Toto je nezmysel.“
Nikto sa neopýtal: „Na základe čoho to tvrdíte?“
Nikto sa nepozastavil nad tým, že sa tu namiesto faktov pracuje s primitívnou démonizáciou.
Demonizácia ako politický nástroj
Podobné príbehy o Rusku a Rusoch sa neobjavujú náhodne. Tvoria ucelený obraz „ríše zla“, krajiny, kde sa vraj kúpu v krvi, kde vojaci údajne jedia vlastných spolubojovníkov, kde sa kradne všetko – od práčok až po záchodové misy. Ide o mediálne horory, ktoré by skôr patrili do lacného amerického filmu než do spravodajstva či serióznych diskusií.
Cieľ je pritom jasný:
nevzbudzovať len odpor k politickému vedeniu Ruska,
ale nenávisť k celej krajine a jej obyvateľom ako takým.
Keď sa z Rusov stane kolektívny symbol zla, barbarstva a neľudskosti, potom už nie je problém ospravedlniť čokoľvek. Sankcie. Izoláciu. A v konečnom dôsledku ani vojnu.
Ďalšie články
Nenávisť ako príprava na konflikt
Dejiny ukazujú, že pred každým veľkým konfliktom prebieha mentálna príprava spoločnosti. Ak má Európa bojovať, musí najskôr nenávidieť. Musí prestať vnímať druhú stranu ako ľudí s kultúrou, históriou a hodnotami. Presne to sa dnes deje.
O ruskej kultúre – literatúre, hudbe, balete – sa mlčí.
O ruskej vede a jej prínosoch sa nehovorí.
Naopak, Rusko je vykresľované ako zaostalá, primitívna krajina, akýsi „divoký východ“, ktorý treba civilizovať alebo poraziť.
Tento obraz je však umelý. A nebezpečný.
Elity v teple, deti v zákopoch
Najväčší cynizmus celej situácie spočíva v tom, že tí, ktorí dnes šíria nenávisť, neponesú dôsledky svojich slov. Budú sedieť v teple, písať ďalšie komentáre a viesť diskusie. No ak sa napätie premení na otvorený konflikt, pôjdu bojovať iní.
Deti obyčajných ľudí.
Deti tých, ktorým dnes médiá a „slušnoľudia“ vysvetľujú, koho majú nenávidieť.
foto: President Putin Direct
Odmietnime preprogramovanie mysle
Status Anny Belousovovej je výzvou, aby sme sa nenechali vtiahnuť do tohto procesu. Aby sme odmietli primitívne rozprávky o „krvi jednorožcov“ a podobné absurdity, ktoré nemajú nič spoločné s realitou, ale veľa spoločné s propagandou.
Kritické myslenie neznamená obhajovať kohokoľvek. Znamená odmietnuť klamstvo – bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádza.
A na záver ostáva už len trpká irónia:
Vladimir Putin má 71 rokov a pôsobí fyzicky vitálnejšie než mnohí jeho kritici. Sotva to bude zásluhou mýtickej krvi. Skôr to poukazuje na fakt, že realita je menej teatrálna než fantázie tých, ktorí stratili schopnosť rozlišovať medzi argumentom a nenávistným bludom.
