Keď „normálny“ príjem prestane stačiť
Rodina, ktorá doteraz zvládala bývanie bez zásadných kompromisov, sa od budúceho roka môže dostať do zvláštnej pozície. Nejde o chudobu, ani o luxus. Ide o moment, keď príjem prekročí hranicu o pár desiatok eur – a účet za energie sa zrazu správa, akoby domácnosť bola bohatšia, než v skutočnosti je. Práve tu sa začína nový príbeh cien energií na Slovensku.
Hranica, ktorá rozdeľuje domácnosti
Štát sa po troch rokoch rozhodol skončiť s plošnou pomocou a prešiel na adresný model. Kľúčové slovo je bonita. Ak po prepočte na počet členov domácnosti presiahne príjem hranicu 1 930 eur, podpora končí. Bez ohľadu na to, či ide o rodinu s hypotékou, vysokými nákladmi na bývanie alebo starším domom s vyššou spotrebou informuje ekonomika.pravda.sk.
Podľa odhadov sa to dotkne približne 193-tisíc domácností. Nie preto, že by zarábali nadštandardne, ale preto, že sa nezmestia do nastaveného vzorca. V praxi to znamená, že dve domácnosti s veľmi podobnou životnou úrovňou môžu mať od januára výrazne odlišné účty.
Plyn ako prvý test reality
Najrýchlejšie sa rozdiel prejaví pri plyne. Domácnosti bez nároku na pomoc pocítia nárast cien približne o tretinu, aj keď štát časť ceny stále dotuje. Rozhodujúci je spôsob využívania.
Kto plyn používa len na varenie, zaplatí ročne zhruba o 12 eur viac. Kombinácia varenia a ohrevu vody však znamená nárast asi o 174 eur. Najtvrdší zásah čaká domácnosti, ktoré plynom aj kúria – tam sa ročné náklady môžu zvýšiť až o 360 eur.
Nie je to skok, ktorý by domácnosť položil okamžite. Je to skôr tichý, ale trvalý tlak na rozpočet.
Elektrina: drahšia aj pre tých „zvýhodnených“
Elektrina ukazuje, že adresná pomoc neznamená lacnú energiu ani pre tých, ktorí na ňu dosiahnu. Domácnosti bez podpory uvidia od januára približne 37-percentné zdraženie. Silová elektrina, ktorá stála 61 eur za MWh, sa posunie na zhruba 104 eur.
Koncová cena pre domácnosti bez pomoci môže stúpnuť z približne 190 eur na 260 eur za MWh. Tí, ktorí v systéme zostanú, zaplatia menej – okolo 196 eur za MWh – no ani ich účty neklesnú. Medziročne si priplatia takmer tri percentá.
Dôvod nie je len v samotnej cene energie, ale v zmene štruktúry účtov. Väčší podiel v nich bude mať silová elektrina, ktorá po novom tvorí asi 35 percent výslednej sumy. Distribúcia a prenos dnes predstavujú približne tretinu ceny a tento pomer sa výrazne nemení.
Ďalšie články
Teplo bez záchrannej siete
Najmenej viditeľná, no systémovo dôležitá zmena sa týka tepla. Štát prestane držať ceny pod stropom a bytové domy napojené na centrálne zásobovanie teplom sa vrátia k plným regulovaným cenám. Keďže na Slovensku fungujú stovky samostatných teplárenských sústav, výsledok bude závisieť od mesta či regiónu.
Regulátor hovorí o miernom náraste – v priemere okolo 4 eur ročne pre jednu domácnosť. Reálne však rozhodne počasie, technický stav sústavy a spotreba. Pre niekoho zanedbateľná položka, pre iného ďalší signál, že éra „zadržiavaných cien“ sa skončila.
Systém, ktorý šetrí peniaze, nie nervy
Adresná energopomoc má šetriť verejné financie a cieliť pomoc presnejšie. Z pohľadu štátu ide o racionálny krok. Z pohľadu domácností však vytvára novú neistotu – nie dramatickú, ale každodennú. Stačí malý nárast príjmu, zmena práce či jednorazový bonus a systém sa otočí chrbtom.
Nové ceny energií tak nie sú len o číslach na faktúrach. Sú aj o tom, ako štát definuje „dostatočný príjem“ a čo považuje za únosné náklady na bývanie. A práve v tomto bode sa začína diskusia, ktorá presahuje samotné účty za plyn či elektrinu.
