Ľudia narodení v roku 1968 dnes presne nevedia, v akom veku budú môcť odísť do dôchodku. Nie preto, že by štát nemal pravidlá. Ale preto, že ich výsledok sa dozvedia až spätne – vyhláškou, ktorá ešte len príde. Kým staršie ročníky už majú svoj termín pevne daný, pre túto generáciu zostáva penzia zatiaľ len matematickým odhadom.
Práve táto neistota ukazuje hranice systému, ktorý sa oficiálne tvári ako automatický, predvídateľný a férový.
Vyhláška, ktorá rozhoduje o celom pracovnom živote
Ministerstvo práce pripravuje vyhlášku pre ročník 1968, ktorá má definitívne určiť ich dôchodkový vek. Pripomienkové konanie sa má začať v januári 2026. Až vtedy sa tisíce ľudí dozvedia, či budú pracovať dlhšie než generácia pred nimi.
Pre porovnanie: ročník 1967 má dôchodkový vek stanovený na 64 rokov a jeden mesiac. Ročník 1968 tak môže očakávať ďalší posun – no nikto zatiaľ nevie, o koľko informuje stránka openiazoch.sk.
foto:pexels.com
Nejde pritom o politické rozhodnutie, ale o výsledok vzorca, ktorý sleduje vývoj strednej dĺžky života. Až po jeho výpočte sa vek technicky zaokrúhli nadol na celé roky a mesiace. A práve tento „detail“ rozhoduje o tom, či človek pôjde do penzie skôr alebo neskôr.
Automatický systém, ktorý ľudí necháva v napätí
Zákon o sociálnom poistení mal priniesť stabilitu a predvídateľnosť. V praxi však vytvoril nový paradox: ľudia síce vedia, podľa čoho sa vek počíta, ale nevedia, aký bude výsledok.
Systém funguje tak, že ministerstvo vždy zverejňuje dôchodkový vek pre ročník, ktorý dosiahne penzijný vek o šesť rokov neskôr. Inými slovami – občan sa presný termín svojho odchodu do penzie dozvie relatívne neskoro v živote.
Pre generáciu 1968 to znamená, že plánovanie kariéry, úspor či zdravotných rezerv sa dnes deje bez kľúčovej informácie.
Ďalšie články
Deti skracujú prácu, ale nie neistotu
Zákon zároveň umožňuje znížiť dôchodkový vek za výchovu detí. Za každé dieťa o šesť mesiacov, maximálne o osemnásť mesiacov. Pre mnohé rodiny je to jediný reálny spôsob, ako sa dostať do penzie skôr než ich bezdetní rovesníci.
Ani tento mechanizmus však nerieši základný problém: konečný dôchodkový vek stále nepoznajú.
Rozdiel je len v tom, že ho budú mať o niečo nižší, keď už bude zverejnený.
Rok 2026 ukáže, ako veľmi sa systém rozchádza s realitou
V roku 2026 začnú do dôchodku vstupovať najmä ročníky 1962 až 1964. U nich sa už naplno prejaví kombinácia všeobecného veku, mesiaca narodenia a počtu vychovaných detí. Niektorí pôjdu do penzie v januári, iní o mnoho mesiacov neskôr – hoci sú narodení v tom istom roku.
foto:pexels.com
Systém je presný. Ale nie je jednoduchý. A pre mnohých ľudí ani psychologicky spravodlivý.
Generácia, ktorá bude pracovať bez jasného dátumu
Ročník 1968 sa tak stáva symbolom novej reality slovenského dôchodkového systému. Nie systému, ktorý by sa menil zo dňa na deň. Ale systému, ktorý síce funguje podľa vzorca, no ľuďom nedáva včas odpoveď na jednu základnú otázku:
Dokedy ešte budem musieť pracovať?
Až pripravovaná vyhláška ukáže, či sa ich pracovný život natiahne len o niekoľko týždňov – alebo o ďalší kus roka.
Pre túto generáciu to nebude len číslo v zákone. Bude to hranica medzi aktívnym životom a očakávaným oddychom.
