Auto s automatickou prevodovkou, úpravami a bezpečným nastupovaním môže človeku s ťažkým zdravotným postihnutím zásadne zmeniť život. Pre mnohých však zostáva len nedosiahnuteľnou predstavou. Nie preto, že by štát pomoc neponúkal – ale preto, že ju dokáže využiť len úzka skupina ľudí. Príspevok, ktorý na papieri vyzerá veľkoryso, v praxi naráža na systémové limity.
Pomoc pre aktívnych, nie pre všetkých
Štátna podpora na kúpu auta nie je nastavená ako sociálna záchranná sieť, ale ako nástroj pre tých, ktorí sú už dnes „v pohybe“. Nárok majú iba osoby s ŤZP, ktoré pracujú, pripravujú sa na zamestnanie, študujú alebo pravidelne dochádzajú do sociálneho zariadenia. Navyše musia preukázať, že verejná doprava pre nich nie je reálnou možnosťou.
Výsledok? Človek, ktorý by auto potreboval práve na to, aby sa do práce vôbec dostal, môže naraziť na paradox: bez pravidelného dochádzania príspevok nedostane, bez auta sa však k dochádzaniu nedostane.
Tisíce eur, ktoré nerozhoduje len diagnóza
Výška podpory patrí medzi najvyššie jednorazové príspevky v sociálnom systéme. Základná suma môže dosiahnuť 13 277,58 eura. Ak si zdravotný stav vyžaduje automatickú prevodovku, strop sa posúva až na 16 596,96 eura píše sa na Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR..
Rozhodovanie však nie je automatické. Úrad posudzuje nielen zdravotný stav, ale aj účel a frekvenciu využívania auta. Minimom je používanie aspoň dvakrát týždenne. Auto sa tak stáva podmienkou výkonu „aktívneho života“, nie nástrojom, ktorý by ho mal umožniť.
Pravidlá, ktoré zväzujú aj po schválení
Ani schválením žiadosti sa príbeh nekončí. Vozidlo nesmie byť staršie ako päť rokov a jeho ďalší osud je pod dohľadom štátu dlhé obdobie. Ak by ho majiteľ predal alebo daroval do siedmich rokov, môže prísť povinnosť vrátiť časť alebo celý príspevok.
Pre ľudí, ktorým sa zdravotný stav mení alebo ktorí sa môžu dostať do finančných ťažkostí, ide o významné riziko. Pomoc je viazaná na stabilitu, ktorú však život s ťažkým postihnutím často neumožňuje garantovať.
Systém pomáha, ale selektívne
Oficiálne informácie a presné podmienky zverejňuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Na papieri ide o nástroj na podporu samostatnosti. V realite však zvýhodňuje tých, ktorí už dnes zvládajú fungovať v prísnych mantineloch systému.
Príspevok na auto tak odhaľuje širší problém sociálnej politiky: štát je pripravený investovať tisíce eur, ale len vtedy, ak človek s ŤZP zapadá do presne definovaného modelu „aktívneho občana“. Tí ostatní zostávajú odkázaní na improvizáciu, rodinu alebo náhodu – a auto, ktoré by im mohlo pomôcť postaviť sa na vlastné kolesá, ostáva len na fotografiách v katalógoch.
