Štát vidí účtenku skôr než podnikateľ
Keď si podnikateľ otvorí účtovný program, čoraz častejšie má pocit, že štát stojí hneď za jeho chrbtom. Kontroly sú rýchlejšie, cielenejšie a v mnohých prípadoch prichádzajú ešte skôr, než sa podvod stihne „zavŕšiť“. Práve tento posun v rovnováhe síl dnes formuje nový príbeh výberu daní na Slovensku – príbeh, v ktorom štát získava navrch, no za cenu rastúceho tlaku na podnikateľské prostredie.
Rekordné dane, slabší rozpočet: paradox posledných rokov
Podľa údajov Finančná správa sa v roku 2025 podarilo vybrať historicky najviac daní – viac než 20 miliárd eur. Oproti roku 2023 ide o nárast približne 4 miliardy eur, čo by ešte pred pár rokmi znelo ako splnený sen ministerstva financií.
Napriek tomu štát nevybral toľko, koľko si naplánoval. Vysvetlenie je menej politické, než by sa mohlo zdať: spomalenie ekonomiky, výkyvy v energetike a priemysle či dodatočné legislatívne zmeny, s ktorými rozpočet nerátal. Viac než tri štvrtiny výpadku má podľa správy pôvod mimo dosahu daňovej správy.
zdroj foto: pexels.com
Kontroly, ktoré sa trafia: prečo už DPH nie je lotéria
Zatiaľ čo makroekonomika brzdí, kontroly zrýchľujú. Štát dnes cieli najmä na oblasti, kde sa hotovosť mieša so službami – reštaurácie, drobné prevádzky, maloobchod. Práve tam sa roky strácali stovky miliónov eur.
Prezident finančnej správy Jozef Kiss tvrdí, že úspešnosť kontrol DPH sa dostala nad 90 percent. Kľúčom je schopnosť zachytiť podozrivé schémy ešte pred vyplatením neoprávnenej vratky. Nejde teda o masové „nájazdy“, ale o presnú analytiku.
Aj kontroly registračných pokladníc ukazujú posun. Kým kedysi nepriznávali tržby až štyria z desiatich kontrolovaných podnikateľov, dnes je to približne pätina. Svoje zohráva aj rast bezhotovostných platieb a limity na hotovosť – digitálna stopa je pre štát čitateľnejšia než papierový bloček.
Príliš veľa výnimiek, priveľa priestoru na špekulácie
Úspešnejšie kontroly však odhaľujú aj slabé miesto systému: zložité pravidlá. Najmä pri DPH existuje podľa finančnej správy nadštandardné množstvo výnimiek a sadzieb, ktoré sú náročné na administráciu a zároveň lákajú k „legálnej optimalizácii“.
Inými slovami, nejde len o čierne podvody, ale aj o šedú zónu, kde sa zákon síce neporušuje, no jeho duch sa obchádza. Výsledkom je vyššia záťaž pre poctivých podnikateľov a rastúca nedôvera v spravodlivosť systému.
Ďalšie články
foto:pexels.com
E-faktúra ako bod zlomu – a zdroj obáv
Najzásadnejšia zmena má ešte len prísť. Od roku 2027 chce štát zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu, ktorá pošle každú faktúru v štruktúrovanej podobe priamo do centrálneho systému. Bez unikátneho kódu nebude doklad platný.
Podnikatelia však varujú, že tempo je neprimerané. Republiková únia zamestnávateľov spolu s ďalšími zväzmi žiada posun termínu až na rok 2030. Jej prvý viceprezident Mário Lelovský označil projekt za jednu z najnáročnejších technologických zmien od zavedenia eura.
Firmám neprekáža samotná myšlienka digitalizácie, ale neistota. Štát zatiaľ nepovedal, aký objem daňových únikov chce e-faktúrami odstrániť ani podľa čoho bude merať úspech. Bez týchto odpovedí hrozí, že systém sa stane ďalším drahým administratívnym bremenom – s investíciami v desiatkach miliónov eur.
Medzi efektivitou a dôverou
Slovensko dnes vyberá viac daní než kedykoľvek predtým a v boji proti podvodom patrí k najefektívnejším v regióne. Otázka však znie, kde je hranica medzi účinným dohľadom a preťaženým systémom. Ak má štát vidieť každú účtenku v reálnom čase, bude musieť zároveň presvedčiť podnikateľov, že nejde len o kontrolu, ale aj o zmysluplné zjednodušenie pravidiel. Bez toho sa rekordné čísla môžu rýchlo zmeniť na rekordnú frustráciu.
