Ak by sa dnes nič nezmenilo, štát by o tri roky hospodáril s deficitom na úrovni, ktorú si Slovensko pamätá z najhorších pandemických rokov. Verejné financie sa síce oficiálne „stabilizujú“, no čísla naznačujú opak – diera v rozpočte sa má opäť prehĺbiť a dlh vystúpiť na úroveň, ktorá presahuje všetky domáce aj európske brzdy.
Podľa aktuálnej prognózy by sa bez nových zásahov deficit dostal v roku 2029 k hranici 6 % HDP a verejný dlh by stúpol až na 75 % HDP. To je výrazný posun oproti odhadu z konca 2025, keď sa očakával dlh na úrovni 61,5 % HDP.
Rozpočet, ktorý sa rozchádza s realitou
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že už tento rok sa vláda odkláňa od vlastného cieľa. Rozdiel predstavuje približne 0,4 % HDP, teda asi 535 miliónov eur.
V ďalších rokoch sa tlak ešte zvýši. Na splnenie cieľov schváleného rozpočtu na roky 2026 až 2028 bude podľa rady potrebné nájsť dodatočné opatrenia za 2,7 miliardy eur v roku 2027 a ďalších 1,4 miliardy eur o rok neskôr.

„Na základe prognózy pre vývoj ekonomiky sa naďalej očakáva nepriaznivý vývoj verejných financií, bez ďalšej konsolidácie deficity zotrvajú na neudržateľne vysokých úrovniach,“ upozornila fiškálna rada.
Inými slovami – bez nových škrtov alebo vyšších príjmov sa situácia nezlepší.
Obrana, dôchodky a úroky: trojitý tlak
Za zhoršovaním stojí kombinácia viacerých faktorov. Rastú náklady na obsluhu dlhu – v rokoch 2027 až 2029 majú úrokové výdavky pribúdať každý rok o približne 0,2 % HDP.
K tomu sa pridá kumulácia obranných nákupov vojenskej techniky v roku 2027, ktorá zvýši deficit o približne 0,4 % HDP, aj výdavky súvisiace s reformou dlhodobej starostlivosti (0,2 % HDP).
V roku 2028 sa očakáva ďalší nárast schodku po skončení dočasne zvýšených daní a odvodov. O rok neskôr sa má prejaviť aj rast výdavkov na dôchodky po odblokovaní 13. dôchodkov, čo pridá ďalších približne 0,2 % HDP.
Výsledkom je trajektória, ktorá Slovensko drží nad maastrichtským limitom 60 % HDP – ten krajina prekročila už minulý rok.
Fico: rozpočty majú zostať „v poriadku“
Premiér Robert Fico tvrdí, že cieľom vlády je odovzdať krajinu v lepšej kondícii, než bola po predchádzajúcom období. V diskusii pripomenul, že deficit v roku 2019 predstavoval 1,3 % HDP, no počas pandémie vyskočil na 6,16 % HDP.
„Keby nemal moju dôveru, tak tam už nie je,“ vyhlásil na adresu ministra financií a dodal, že bude pokračovať, pokiaľ bude chcieť pracovať.
Premiér zároveň priznáva, že konsolidácia prináša nepopulárne rozhodnutia. Podľa neho je však nevyhnutná, aby budúca vláda nepreberala rozpočet v stave, aký bol v roku 2023, keď Slovensko vykázalo najvyšší deficit v Európskej únii.

foto: Ladislav Kamenický
Dlhová brzda ostáva len na papieri
Ak sa nič nezmení, dlh prekročí horný limit domácej dlhovej brzdy počas celého sledovaného obdobia. V roku 2029 by ho mal presiahnuť až o 25 percentuálnych bodov.
K rastu prispieva nielen samotný deficit, ale aj udržiavanie vysokej hotovostnej rezervy štátu, ktorá sa pohybuje okolo 7 % HDP. Štát si tak požičiava viac, než bezprostredne potrebuje, aby si udržal likviditu.
Otázka už nestojí, či bude treba šetriť. Skôr ide o to, kde sa nájdu miliardy, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa Slovensko dostalo ešte hlbšie do pásma vysokého zadlženia. Bez nových rozhodnutí sa totiž verejné financie nevrátia na udržateľnú dráhu samy.