Na papieri to vyzerá ako drobná suma. V realite je to hranica, pri ktorej sa mnohí ľudia rozhodujú, či sa im vôbec oplatí podnikať. Od začiatku roka totiž aj tí najmenší živnostníci musia mesačne posielať štátu povinné odvody bez ohľadu na to, koľko zarobia. Pre niektorých je to prvý účet, ktorý im príde ešte skôr, než vystavia prvú faktúru.
Slovenské podnikanie sa tak ocitlo v zvláštnom napätí: štát sprísňuje pravidlá, aby stabilizoval rozpočet a dôchodkový systém, časť politikov však zároveň sľubuje nulové dane pre najmenších.
Povinnosť aj bez príjmu
Najväčšou zmenou je koniec výnimiek pre nízkopríjmových živnostníkov. Po novom musia sociálne odvody platiť všetky samostatne zárobkovo činné osoby, bez ohľadu na to, či ich podnikanie reálne prináša zisk.
Zavedený bol nový minimálny vymeriavací základ. Z neho vychádza minimálny sociálny odvod vo výške 131,34 eura mesačne. To znamená, že aj drobný podnikateľ s minimálnymi príjmami musí štátu každý mesiac odviesť stovky eur – spolu so zdravotnými odvodmi sa suma šplhá výrazne vyššie.
Zároveň sa skrátili takzvané odvodové prázdniny. Kým ešte nedávno mali noví podnikatelia rok bez povinnosti platiť sociálne poistenie, dnes sa povinnosť uplatňuje už po šiestich mesiacoch od založenia živnosti. Bariéra vstupu do podnikania sa tak citeľne zvýšila.
foto:pexels
Dôchodok ako argument aj strašiak
Vláda sprísňovanie obhajuje aj budúcnosťou samotných živnostníkov. Mnohí si totiž dlhodobo platia len minimálne odvody. To sa neskôr prejaví na nízkych dôchodkoch.
Výška starobnej penzie totiž priamo závisí od toho, koľko človek do systému odvádzal. Ak niektoré obdobia neplatil nič, do dôchodku sa mu započítajú len čiastočne alebo vôbec. Štát tak tvrdí, že prísnejšie pravidlá majú predísť budúcim sociálnym problémom.
Realita je však dvojsečná. Vyššie povinné odvody síce môžu zvýšiť budúci nárok na penziu, no zároveň znižujú aktuálny príjem podnikateľov. Odborníci preto dlhodobo upozorňujú, že spoliehať sa výlučne na štátny dôchodok je riziko a živnostníci by si mali vytvárať vlastné rezervy.
Ďalšie články
Danko ponúka nulovú hranicu
Do tejto situácie vstúpil predseda SNS Andrej Danko s návrhom, ktorý ide opačným smerom. Chce presadiť, aby podnikatelia s ročným príjmom do 3 000 eur neplatili žiadne dane ani odvody.
Zároveň navrhuje, aby ľudia, ktorí podnikajú popri zamestnaní, nemuseli platiť daň z príjmu zo živnosti až do hranice 10 000 eur ročne. Podľa neho by nižšie dane podporili ekonomiku a uľahčili začiatky malým podnikateľom.
Ministerstvo práce potvrdilo, že takýto návrh existuje, no jeho osud bude závisieť od stavu štátneho rozpočtu a dohody s rezortom financií. Opatrenia vlády sú totiž súčasťou konsolidačného balíka na rok 2026.
Spor o spravodlivosť
Návrh okamžite otvoril otázku rovnosti v systéme. Kritici upozorňujú, že ak by živnostníci s nízkymi príjmami neplatili nič, mohlo by to viesť k nerovnováhe medzi nimi a zamestnancami s podobnými zárobkami, ktorí odvody platiť musia.
Diskusia tak nie je len o číslach. Ide o základnú dilemu: má štát viac chrániť verejné financie a budúce dôchodky, alebo znižovať prekážky pre drobné podnikanie?
Isté je len jedno. Malé podnikanie sa stalo politickou témou. A kým sa politici sporí o hranice výnimiek, tisíce živnostníkov už dnes každý mesiac posielajú povinnú platbu – bez ohľadu na to, či sa im podnikanie vôbec rozbehlo.
