Keď si živnostníci v týchto dňoch nastavujú nové trvalé príkazy, nejde len o technickú zmenu v banke. Od 9. februára 2026 im z účtov odíde citeľne viac peňazí než vlani. Štát rozhodol o prísnejších pravidlách pre výpočet odvodov a výsledok je jednoduchý: mesačné náklady stúpli okamžite, zatiaľ čo sľubované vyššie dávky prídu – ak vôbec – až s odstupom.
Podľa prepočtov, na ktoré upozornil portál Finsider, ide pri minimálnych odvodoch o nárast o viac než 80 eur mesačne. Pre mnohých malých podnikateľov je to rozdiel medzi rezervou a mínusom na konci mesiaca.
Štát siahol hlbšie do vreciek malých podnikateľov
Kľúčový posun sa odohral v zákulisí výpočtov: pri sociálnom poistení sa minimálny vymeriavací základ zvýšil z úrovne 50 % na 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že minimum pre sociálne poistenie vyskočilo zo 715 eur na 914,40 eura.

Pre živnostníka, ktorý platí len povinné minimum, to vyzerá takto:
- sociálne odvody: 303,11 eura mesačne (vlani 237,02 eura),
- zdravotné poistenie: 121,92 eura,
- spolu teda nové minimum presahuje 425 eur mesačne.
Rozhodnutie je politicky čitateľné: systém potrebuje viac peňazí hneď. Menej jasné je, koľko z toho sa jednotlivcom reálne vráti.
Pomoc príde neskôr. Možno.
Vyššie zdravotné odvody dávky nemenia – slúžia na financovanie starostlivosti. Inak je to pri sociálnom poistení, z ktorého idú nemocenské, ošetrovné či materské dávky vyplácané cez Sociálna poisťovňa.
Lenže aj tu funguje časový sklz. Dávky sa rátajú z vymeriavacieho základu z predchádzajúceho roka. Inými slovami: to, čo živnostníci zaplatia navyše v roku 2026, sa naplno prejaví až v dávkach vyplácaných v roku 2027.
Modelové príklady ukazujú, ako výrazný je rozdiel:
- mesačná PN pri minimálnych odvodoch: približne 366,80 eura v roku 2026, no okolo 469 eur o rok neskôr,
- 14-dňové ošetrovné: zhruba 181 eur tento rok, asi 231 eur v budúcom,
- materské pri 30-dňovom mesiaci: 529 eur, ak žena nastúpi ešte v roku 2026, verzus približne 675,50 eura, ak až v roku 2027.
Pre rodiny plánujúce dieťa alebo pre ľudí s neistým zdravím to vytvára zvláštnu motiváciu: posúvať životné rozhodnutia podľa kalendára odvodov.

Dôchodok: veľa hluku pre pár desiatok eur
Najdlhší tieň vrhá zmena na budúce penzie. Vyšší vymeriavací základ zvyšuje tzv. osobný mzdový bod, teda parameter, z ktorého sa počíta starobný dôchodok. Na papieri to vyzerá sľubne – v realite sú rozdiely skromné.
Ak by niekto platil minimum počas 40 rokov:
- pri starom nastavení by sa jeho dôchodok dorovnal na minimálnu hranicu 484,50 eura,
- pri novom základe by vychádzal asi na 511,60 eura.
Rozdiel: približne 27 eur mesačne po štyroch desaťročiach platenia vyšších odvodov. Pri kombinácii starého a nového systému (20 + 20 rokov) ide dokonca len o pár eur nad minimom.
Paradox systému: okamžitá bolesť, odložený úžitok
Celý balík zmien má jednu spoločnú črtu: finančný zásah prichádza hneď, ale návratnosť je rozptýlená v čase a pre mnohých zostane minimálna. Štát si tým krátkodobo pomáha príjmami, no pre drobných podnikateľov ide o ďalší tlak na cashflow v období, keď už aj tak zápasia s drahými energiami či slabším dopytom.
Z pohľadu jednotlivca je výsledok jasný: viac povinností dnes, neistý benefit zajtra. A práve tento nepomer robí z tohtoročného zvýšenia odvodov viac než len technickú úpravu – je to politické rozhodnutie, ktoré mení každodennú realitu desaťtisícov ľudí.