Keď sa spor presunie z rokovacej sály na Facebook, prestáva ísť len o paragrafy. V prípade poslanca Alojza Hlinu sa vyšetrovanie pre údajné miešanie politiky s podnikaním mení aj na verejný duel – s printscreenmi, osobnými vyhláseniami a apelom na čitateľov, aby si „urobili názor sami“.
Parlamentný výbor síce rieši možné porušenie zákona, no Hlina sa rozhodol hrať otvorenou kartou: zverejnil samotný podnet ministra aj príspevky, ktoré sú predmetom preverovania. A kým výbor počíta paragrafy, poslanec počíta reputačné škody.
„Delikvent Hlina?“ Poslanec odpovedá priamo voličom
Podnet podal minister pôdohospodárstva Richarda Takáča. Výbor pod vedením Veroniky Remišovej následne odhlasoval začatie konania.

Hlina reagoval statusom, ktorý rámcuje celý prípad ako mediálnu senzáciu. S iróniou sa označil za „delikventa“ a vysvetľuje, že sa o podnete dozvedel až v deň, keď výbor konanie otvoril. Namiesto mlčania zverejnil podklady – podanie ministra aj konkrétne posty zo sociálnych sietí.
Jeho hlavná línia obrany je jednoduchá: projekty, ktoré dnes rieši výbor, podľa neho fungujú nezávisle od politiky. Tvrdí, že ide o úspešné aktivity, ktoré platia dane a vznikli „nie preto, že je poslanec, ale napriek tomu, že je poslanec“.

Železná studnička ako symbol sporu: informovanie verzus reklama
Kľúčovým miestom je areál na bratislavskej Železnej studničke a ďalší projekt v centre mesta. Hlina v statuse opisuje, že práve k tomuto projektu dostáva od ľudí neustále otázky – a preto občas zverejní, „čo a ako tam robia“. Neprezentuje to ako marketing, ale ako praktické informovanie verejnosti.
Zachádza aj do detailov: keď píše o vitrážovej veži v Labuťom pavilóne, podľa vlastných slov tým nezvýši predaj čaju – už len preto, že sa tam nič nepredáva, ale stavia. Aj týmto chce ilustrovať rozdiel medzi propagáciou biznisu a zdieľaním priebehu projektu.
Zároveň sa hlási k tomu, čo vytvoril. Odmieta predstavu, že by sa skrýval za „biele kone“ či zahraničné schránky. Naopak, zdôrazňuje, že ide „s kožou na trh“ a otvorene priznáva vlastníctvo aj zodpovednosť.

Nie je to len o Hlinovi: výbor má na stole viac otáznikov
Na tom istom zasadnutí sa riešil aj prípad generálnej riaditeľky STVR Martina Flašíková, kde však koaliční členovia nepodporili začatie konania pre podozrenia z konfliktu záujmov pri logu televízie.
Popri mediálne vďačných kauzách výbor kontroluje aj meškajúce či neúplné majetkové priznania verejných funkcionárov. Menej viditeľná agenda, ktorá však rozhoduje o tom, či má systém rovnaký meter na všetkých.
Skúška transparentnosti v polarizovanom prostredí
Celý prípad sa odohráva na osi Sloboda a Solidarita verzus Smer-SD, s predsedníčkou výboru zo strany Slovensko – Za ľudí. Už samotná táto konštelácia vysvetľuje, prečo Hlina v statuse hovorí o „postboľševickej spoločnosti“, kde si na ňom podľa vlastných slov viacerí radi zgustnú – vrátane ľudí, od ktorých by to nečakal.

Výbor teraz skúma, či išlo o zneužitie verejnej funkcie. Hlina medzitým stavil na verejnosť a transparentnosť: zverejňuje dokumenty, vysvetľuje motivácie a tvrdí, že sa nemá za čo skrývať.
O výsledku rozhodnú poslanci vo výbore. O dôvere verejnosti však rozhoduje už dnes spôsob, akým sa tento spor vedie – či zostane pri faktoch, alebo sa definitívne premení na ďalší politický zápas vedený cez sociálne siete.