Maďarský parlament v pondelok schválil 16. novelu základného zákona krajiny, ktorá prináša viacero významných zmien do fungovania štátu. Za návrh hlasovalo 135 poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov a šesť sa zdržalo.
Schválené zmeny sa týkajú najmä obmedzenia dĺžky výkonu funkcie predsedu vlády, zrušenia nadácií spravujúcich verejný majetok a vytvárajú tiež priestor na zánik Úradu na ochranu suverenity.
Orbán Viktor by sa už premiérom stať nemohol
Jednou z najdiskutovanejších častí novely je časové obmedzenie výkonu funkcie predsedu vlády. Podľa nových pravidiel nemôže byť za premiéra zvolený človek, ktorý túto funkciu vykonával celkovo najmenej osem rokov, a to aj s prípadnými prestávkami.
Pri výpočte sa budú zohľadňovať všetky premiérske obdobia po 2. máji 1990. V praxi to znamená, že Viktor Orbán by po nadobudnutí účinnosti tejto zmeny už nemohol opätovne zastávať post predsedu maďarskej vlády.
foto:orbanFB
Strana Tisza tvrdí, že cieľom opatrenia je obmedziť koncentráciu moci a posilniť demokratické kontrolné mechanizmy. Naopak, Fidesz a KDNP hovoria o účelovej legislatíve a označujú ju za „lex Orbán“, ktorej cieľom má byť zabrániť Orbánovmu návratu do čela vlády.
Dotkne sa to aj Magyara
Nové pravidlo sa však nebude vzťahovať iba na súčasného premiéra. Rovnaký limit by platil aj pre Petra Magyara, lídra Tiszy. Aj on by podľa prijatých pravidiel mohol byť premiérom najviac osem rokov.
Návrh predložili poslanci Tiszy
Zaujímavosťou je, že zmenu ústavy nepredložila vláda, ale dvaja poslanci strany Tisza – Márton Melléthei-Barna a István Hantosi.
Počas parlamentnej rozpravy Melléthei-Barna vyhlásil, že novela nesie tri základné posolstvá:
Ďalšie články
- Moc nie je večná.
- Verejný majetok patrí národu.
- Štátne inštitúcie nesmú slúžiť ako nástroje politickej sebaobrany.
Štát chce späť majetok z nadácií
Ďalšou významnou zmenou je príprava na zrušenie verejnoprospešných nadácií spravujúcich štátny majetok, známych ako kekva.
Podľa prijatého textu bude zakladateľské práva vykonávať štát a po zrušení týchto organizácií sa majetok, ktorý od štátu získali, vráti späť do vlastníctva štátu.
Predkladatelia tvrdia, že doterajší systém oslabil demokratickú kontrolu nad využívaním verejných zdrojov, keďže rozhodovacie právomoci prešli na správne rady nadácií.
Podľa ďalších návrhov zákonov by sa väčšina týchto nadácií mala zrušiť k 31. augustu 2026, pričom organizácie zabezpečujúce aj vysokoškolské úlohy by mali čas do 1. augusta 2027.
Koniec Úradu na ochranu suverenity?
Tretím veľkým bodom novely je vytvorenie podmienok na zrušenie Úradu na ochranu suverenity.
Pôvodný návrh počítal s úplným odstránením ustanovenia, podľa ktorého je ochrana ústavnej identity a kresťanskej kultúry povinnosťou všetkých štátnych orgánov.
Fidesz a KDNP to interpretovali ako pokus vyňať ochranu kresťanskej kultúry z ústavy. KDNP dokonca spustila v tejto veci petíciu.
Následne však Peter Magyar predložil pozmeňujúci návrh, ktorý zachoval časť týkajúcu sa ochrany kresťanskej kultúry a odstránil iba pasáž poskytujúcu ústavný základ pre fungovanie Úradu na ochranu suverenity.
Práve táto verzia bola napokon schválená.
Poslanec Melléthei-Barna počas rozpravy vyhlásil, že úrad „nevykonával žiadnu užitočnú činnosť a jeho jediným cieľom bolo vyvolávať strach“.
Novela čaká už len na podpis prezidenta
Prijaté zmeny nadobudnú účinnosť deň po ich vyhlásení. Predtým ich však musí podpísať maďarský prezident Tamás Sulyok.
Hlava štátu sa môže obrátiť na Ústavný súd v prípade podozrenia na procesné pochybenia, obsah samotnej novely však už preskúmať nemožno, keďže vecná kontrola zmien základného zákona bola v minulosti vylúčená.
Tisza hovorí aj o úplne novej ústave
Strana Tisza zároveň avizovala, že súčasné zmeny môžu byť len prvým krokom k širšej ústavnej reforme.
Podľa jej predstaviteľov by v budúcnosti mohol nasledovať nový proces tvorby ústavy so zapojením verejnosti, pričom konečné znenie by mali potvrdiť občania v celonárodnom referende.
