Irán zažíva na prelome rokov 2025 a 2026 jednu z najvážnejších vnútropolitických kríz za posledné roky. Vlnu protestov, ktoré sa v priebehu dní rozšírili z hlavného mesta do desiatok ďalších miest, poháňa kombinácia hlbokej ekonomickej krízy, sociálnej frustrácie a dlhodobého napätia medzi obyvateľstvom a vládnucim režimom. Z pôvodne sociálnych demonštrácií sa postupne stáva otvorená výzva moci.
Ekonomika v kolapse
Bezprostredným spúšťačom protestov je prudké zhoršenie životnej úrovne. Irán čelí vysokej inflácii, ktorá v niektorých sektoroch dosahuje desiatky percent. Národná mena rial sa ďalej znehodnocuje, čo dramaticky zvyšuje ceny potravín, liekov a pohonných hmôt. Pre mnohé rodiny sa základné životné potreby stali luxusom.
Podľa miestnych médií a svedectiev obyvateľov prudko vzrástli ceny chleba, ryže, oleja či mäsa. Rastú aj náklady na bývanie a energie, pričom mzdy tomu nedokážu konkurovať. Vládne stimulačné opatrenia, ktoré zahŕňajú jednorazové finančné príspevky alebo obmedzené dotácie, demonštranti považujú za symbolické a nedostatočné.
Protesty sa šíria z Teheránu
Nepokoje sa začali v Teheráne, kde sa do ulíc vydali tisíce ľudí – robotníci, drobní obchodníci, zamestnanci verejného sektora aj študenti. Dôležitým ohniskom sa stal aj historický Veľký bazár, tradične citlivé miesto, ktorého zatvorenie či protesty v minulosti často signalizovali vážne politické otrasy.
V nasledujúcich dňoch sa demonštrácie rozšírili do ďalších veľkých miest a provinčných centier. Protestujúci skandujú heslá namierené nielen proti zdražovaniu, ale aj proti korupcii, neefektívnemu riadeniu štátu a politickým elitám. Ekonomický hnev sa tak mení na širší politický protest.
Tvrdé zásahy bezpečnostných síl
Reakcia štátu bola rýchla a represívna. Bezpečnostné zložky – polícia, polovojenské jednotky a špeciálne sily – zasahujú proti demonštrantom s použitím sĺzotvorného plynu, obuškami a hromadným zatýkaním. Zaznamenané sú aj násilné strety v uliciach a zásahy priamo na trhoch či v obytných štvrtiach.
Ľudskoprávne organizácie upozorňujú na desiatky obetí na životoch a tisíce zadržaných. Objavujú sa správy o tom, že bezpečnostné zložky vstupovali do nemocníc, aby zadržali zranených protestujúcich, a že prístup k internetu a sociálnym sieťam bol v niektorých oblastiach obmedzený.
Oficiálna línia režimu
Iránske vedenie označuje protesty za „nelegálne zhromaždenia“ a tvrdí, že sú podnecované zo zahraničia. Podľa oficiálnych vyhlásení ide o snahu destabilizovať krajinu v citlivom období, keď Irán čelí ekonomickým sankciám a medzinárodnému tlaku. Vláda zdôrazňuje potrebu poriadku a stability, no zároveň zatiaľ nepredstavila komplexný plán, ktorý by riešil jadro ekonomických problémov.
Medzinárodná odozva
Nepokoje v Iráne vyvolali reakcie aj v zahraničí. Niektoré štáty vydali cestovné upozornenia pre svojich občanov a vyjadrili obavy z násilia voči civilistom. Západné krajiny a medzinárodné organizácie vyzývajú iránske orgány, aby rešpektovali právo na pokojný protest a zdržali sa neprimeraného použitia sily.
Ďalšie články
Situácia zároveň zvyšuje napätie v regióne Blízkeho východu, kde je Irán kľúčovým geopolitickým hráčom. Dlhodobá nestabilita by mohla mať dosah aj za hranicami krajiny.
Dlhodobé príčiny nespokojnosti
Súčasná vlna protestov nie je izolovaným javom. Nadväzuje na roky trvajúcu nespokojnosť obyvateľstva, ktorú prehlbujú sankcie, vysoká nezamestnanosť mladých ľudí, obmedzené osobné slobody a pocit, že politický systém nereaguje na potreby bežných občanov. Ekonomická kríza len odkryla hlbšie systémové problémy.
Neistá budúcnosť
Analytici upozorňujú, že bez zásadnej zmeny hospodárskej politiky a bez otvorenia priestoru pre dialóg sa protesty môžu ďalej stupňovať. Režim stojí pred voľbou medzi pokračujúcou represiou a snahou o reformy, ktoré by mohli zmierniť napätie. Vývoj v nasledujúcich týždňoch ukáže, či sa Iránu podarí situáciu stabilizovať, alebo sa krajina dostane do ešte hlbšej krízy.
