Ukrajinskí vojaci sa v Donbase stále bránia, no v zákulisí diplomacie sa už hovorí o tom, kto a čo bude musieť obetovať, aby vojna skončila. Kým na fronte rozhodujú zbrane, v rokovacích miestnostiach sa čoraz otvorenejšie pracuje s myšlienkou, že mier môže prísť len za cenu územných strát.
Práve tento rozkaz reality dnes rozdeľuje spojencov viac než samotné zbrane.
Trump ukazuje prstom inam
Americký prezident Donald Trump prekvapil vyhlásením, že hlavnou brzdou mierovej dohody už podľa neho nie je Moskva, ale Kyjev. V rozhovore pre Reuters naznačil, že ruský prezident Vladimir Putin je ochotnejší hľadať kompromis než ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj.
Putina označil za politika, ktorý je „podľa neho pripravený dohodu uzavrieť“, zatiaľ čo Zelenskyj má podľa Trumpa s rozhodnutím váhať. V Oválnej pracovni zašiel ešte ďalej, keď na otázku, prečo sa vojnu stále nepodarilo ukončiť, odpovedal jediným menom – Zelenskyj.
Neskôr dodal, že ukrajinský prezident sa k dohode „len ťažko dostáva“, no konkrétne dôvody už neuviedol.
Európa neverí, že Moskva cúvla
Trumpove slová vyvolali rozpaky medzi európskymi lídrami. Tí dlhodobo upozorňujú, že Kremeľ nemá skutočný záujem konflikt ukončiť, ale len získať čas a výhodnejšie postavenie.
Podľa amerických spravodajských služieb sa Putin nevzdal ambície podriadiť si celú Ukrajinu a obnoviť sféru vplyvu bývalého Sovietskeho zväzu. Tieto hodnotenia však spochybnila riaditeľka Národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová, čo ešte viac prehĺbilo rozpory vo vnútri americkej administratívy.
foto: President Putin Direct
Ďalšie články
Kritici Trumpovi vyčítajú, že dáva väčšiu váhu ruským vyhláseniam než varovaniam vlastných spojencov.
Donbas ako vyjednávací žetón
Najcitlivejšou témou rokovaní sa stáva východ Ukrajiny. Podľa dostupných informácií americkí vyjednávači tlačia na Kyjev, aby sa v rámci dohody vzdal časti regiónu Donbas.
Zelenskyj to však opakovane odmieta. Argumentuje nielen politicky, ale aj právne: ukrajinská ústava podľa neho neumožňuje vzdať sa akéhokoľvek územia.
Rokovania na americkej strane vedú osobitný vyslanec Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner. Ich cieľom je okrem územných otázok vyrokovať aj bezpečnostné záruky, ktoré by mali zabrániť ďalšej agresii po podpise dohody.
facebook: zelenskyy.official
Mier, ktorý nikto nevidí rovnako
Aj medzi spojencami Kyjeva rastú pochybnosti, či by Putin prijal podmienky, na ktorých sa zhodujú Ukrajina, USA a Európa. Niektorí diplomati otvorene hovoria, že Moskva zatiaľ neukázala žiadny konkrétny ústupok.
Trump sa pritom vyhýba jasným odpovediam. Na otázku, či sa stretne so Zelenským počas Svetového ekonomického fóra v Davose, reagoval len tým, že by sa s ním stretol, „ak tam bude“, pričom potvrdil vlastnú účasť.
Ukrajina medzi dvoma tlakmi
Kyjev sa tak ocitá v neľahkej pozícii. Na jednej strane čelí pokračujúcej ruskej agresii, na druhej rastúcemu tlaku spojencov, ktorí chcú výsledok – aj keby mal byť vykúpený stratou územia.
Otázka už neznie len, či sa vojna skončí. Znie aj, akú Ukrajinu po nej svet uzná.
A či mier, ktorý vznikne z ústupkov, nebude len prestávkou pred ďalším konfliktom.
