Ak sa generálny prokurátor vyberá ešte pred voľbami, nejde len o personálnu otázku. Ide o to, kto bude nasledujúcich sedem rokov držať v rukách citlivé rozhodnutia – od veľkých korupčných káuz až po politicky výbušné prípady. Práve preto sa téma náhle dostala do centra pozornosti: vládny Smer chce otvoriť voľbu šéfa prokuratúry skôr, než sa krajina znovu vydá k urnám.
Minister obrany Robert Kaliňák to obhajuje bez váhania: „Myslím si, že je to vhodný nápad. Nevidím v tom nič problematické, prečo by to tak nemalo byť,“ povedal pre 360tku.
Oslabená dôvera ako vedľajší produkt
Napätie nevzniklo zo dňa na deň. Súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka tento týždeň zverejnil obsah stretnutia s premiérom Robertom Ficom, na ktorom ho predseda vlády žiadal o úpravy správy o stave právneho štátu – konkrétne v časti venovanej korupcii. Krátko nato Žilinka verejne kritizoval slabé vyšetrovanie korupčných prípadov.
Reakcia z vládneho tábora bola rýchla. Robert Fico mu odkázal, že robí politiku. Šéf premiérových poradcov Erik Kaliňák pritvrdil a vyhlásil, že „ufrustrovaný Žilinka sa rozhodol kvôli nepriznanej rente škodiť Slovenskej republike“.
Vyjadrenia generálneho prokurátora odmietol aj minister vnútra Šutaj Eštok spolu s vedením polície. Žilinka sa naopak postavil za prokurátorov na všetkých úrovniach a obhajoval aj rozhodnutie bratislavského krajského prokurátora Rastislava Remetu, ktorý zastavil trestné stíhanie v súvislosti s darovaním stíhačiek Ukrajine exministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Výsledok? Verejný spor medzi kľúčovými inštitúciami, ktorý ešte viac rozkýval dôveru v to, že justícia stojí mimo politiky.
Mená, ktoré sa skloňujú potichu aj nahlas
Kým sa spor vyostruje, v Smere už otvorene hovoria o nástupcoch. Robert Kaliňák potvrdil, že strana má viac kandidátov. Na otázku, či je jedným z nich premiérov poradca a advokát Marek Para, reagoval stručne: „Trafili ste výborne.“
Keď prišla reč aj na ďalšieho poradcu premiéra, advokáta Davida Lindtnera, dodal: „Určite takisto skvelé meno. Máte samé skvelé nápady.“
Podľa Kaliňáka by sa nový generálny prokurátor mal voliť ešte pred skončením mandátu toho súčasného, aby mohol plynulo nastúpiť do úradu.
Ďalšie články
Paradox času: čo sa zmenilo od jesene
Zaujímavé je, že ešte v novembri minulého roka hovoril Robert Fico o úplne inom scenári. Na otázku, či sa nový generálny prokurátor bude voliť už v tomto volebnom období, odpovedal: „To asi nejde. Myslím, že tam sú nejaké lehoty. Voľba nového generálneho prokurátora asi spadne pod kontrolu novej vlády, ktorá príde.“
Mandát Maroša Žilinku sa pritom končí až v decembri 2027 a parlamentné voľby by mali byť na jeseň 2027. Žilinka zároveň odkázal, že sa nechystá odísť skôr.
Opozícia však číta dnešné kroky inak. Michal Šipoš z Hnutia Slovensko tvrdí, že Smer urobí všetko pre to, aby si do čela prokuratúry dosadil „svojho človeka“, ktorý ich bude sedem rokov chrániť. Poslankyňa PS Zuzana Števulová to pomenovala priamo: „Každá normálna vláda by takéto niečo nerobila.“
Dôsledok politického rozhodnutia
Formálne ide o personálnu voľbu. V skutočnosti však o test hraníc medzi politikou a justíciou. Ak parlament zvolí nového generálneho prokurátora ešte pred voľbami, ďalšia vláda zdedí hotový stav – a s ním aj šéfa inštitúcie, ktorá má dohliadať na zákonnosť a vyšetrovanie tých najcitlivejších káuz.
Pre verejnosť to znamená jediné: rozhodnutie prijaté dnes môže určovať podobu spravodlivosti až do roku 2034. A to je stávka, ktorá ďaleko presahuje jedno volebné obdobie.
