Slovensko má vládu, ktorá stojí na mene jedného človeka. Ak by sa rozhodol odísť, nezmenila by sa len jedna funkcia. Otriasol by sa celý mocenský pôdorys koalície. Práve preto je úvaha o možnom presune Roberta Fica na Ústavný súd viac než len personálnou otázkou. Je to test stability vlády aj jeho vlastnej politickej stratégie.
Impulz pritom neprišiel z opozície, ale z koalície.
Signál zvnútra koalície
Predseda SNS Andrej Danko otvorene vyhlásil, že jeho strana iného kandidáta nehľadá. „Verím, že to, čo nám sľúbil v rámci koalície, dodrží a že sa prihlási na vypočutie a že bude kandidovať na Ústavný súd,“ povedal pre hospodarskenoviny.sk.
Podľa Danka mal premiér o tejto možnosti hovoriť najprv pred polrokom a potom znovu pred troma mesiacmi. SNS je pripravená ho podporiť bez výhrad.
To by znamenalo jediné: predseda vlády by dobrovoľne opustil exekutívu a presunul sa do justície – na miesto, ktoré je formálne apolitické, no má zásadný vplyv na chod štátu.
Oslabenie vlády alebo jej poistka?
Odchod premiéra by automaticky otvoril otázku nástupníctva. Kto by prevzal vedenie vlády? Udržala by sa koaličná rovnováha? A čo by to znamenalo pre voličov Smeru, ktorí hlasovali za silného lídra v čele kabinetu?
Presun na Ústavný súd by však mohol mať aj opačný efekt. Ak by sa Fico stal ústavným sudcom – alebo dokonca jeho predsedom – získal by dlhodobý vplyv mimo priameho politického zápasu. Mandát sudcu je časovo stabilný a odolný voči volebným cyklom.
V takom prípade by nešlo o ústup z politiky, ale o jej presun do inej sféry moci.
Verejné odmietnutie, zákulisné dohody
Ešte 11. januára pritom Robert Fico v televízii TA3 hovoril, že jeho cieľom je vyhrať ďalšie parlamentné voľby. Ambície smerom k Ústavnému súdu odmietol.
Ďalšie články
Rozpor medzi verejným postojom a vyjadreniami šéfa SNS vyvoláva otázku, či ide o zmenu plánu alebo o súčasť širšej taktiky. Fico v minulosti opakovane ukázal, že dokáže pracovať s časom a očakávaniami – niečo odmietnuť dnes a ponechať si otvorené dvere do budúcnosti.
Nedokončený príbeh z roku 2019
Myšlienka presunu na Ústavný súd nie je nová. V roku 2019 sa o túto funkciu uchádzal, no vtedajší prezident Andrej Kiska avizoval, že by ho nevymenoval.
Dnes je situácia iná. Ústavný súd má mať 13 sudcov, no od septembra 2023, keď odišla Jana Laššáková, funguje len v dvanástich. Parlament musí zvoliť dvojnásobný počet kandidátov a z nich následne hlava štátu jedného vyberie.
Ak by sa Fico o funkciu uchádzal znova a uspel, išlo by o návrat k nedokončenej ambícii – tentoraz v priaznivejších politických podmienkach.
Mocenský presun, nie odchod
Otázka teda nestojí len tak, či premiér zostane alebo odíde. Ide o to, kde by sa sústredila jeho moc. Z čela vlády by síce zmizol, no ako ústavný sudca by vstúpil do inštitúcie, ktorá rozhoduje o zákonoch, kompetenciách aj sporoch medzi orgánmi štátu.
Taký krok by mohol byť čítaný ako premyslená stratégia: odísť z každodenného politického boja a zároveň si zabezpečiť dlhodobý vplyv.
Ak by k tomu došlo, Slovensko by nemalo len nového ústavného sudcu. Malo by novú rovnováhu moci.
