Proces, ktorý sa zastavil uprostred vety
Súdna sieň sa pripravovala na ďalší deň pojednávania. Spis leží na stole, obžalovaný čaká na pokračovanie procesu. A potom príde rozhodnutie, ktoré všetko preruší. Nie pre nové dôkazy, ale pre zmenu zákona, ktorá zrazu spochybní tie staré.
Práve to sa stalo v prípade podnikateľa Norberta Bödöra. A nie je jediný. Zásah do pravidiel hry spôsobil, že viaceré konania sa ocitli v právnom vákuu. Teraz doň vstúpil Ústavný súd.
Keď sa menia pravidlá počas zápasu
Plénum Ústavného súdu SR pozastavilo účinnosť časti novely Trestného poriadku, ktorá sa týka použiteľnosti dôkazov od spolupracujúcich obvinených – takzvaných kajúcnikov. Ide o ustanovenie, ktoré mohlo zásadne obmedziť využívanie ich výpovedí v trestnom konaní.
Zvyšok napadnutej novely Trestného zákona však súd dočasne nezastavil. Prijatie návrhov na ďalšie konanie ešte neznamená konečný verdikt. Znamená to však, že sudcovia vidia dôvod pochybovať.
Rozhodnutie nebolo jednomyseľné. Odlišné stanoviská k výroku aj odôvodneniu pripojili sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Ľuboš Szigeti a Robert Šorl.
Obava z nenávratných škôd
Generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý novelu napadol, označil krok súdu za zásadný. Tvrdí, že dočasné pozastavenie účinnosti môže zabrániť „negatívnym, nezvratným a nenapraviteľným následkom“ v trestnom konaní.
Podľa neho by nová úprava mohla ohroziť vyšetrovanie najzávažnejšej kriminality. Inými slovami – ak by sa pravidlá o dôkazoch zmenili okamžite a bez kontroly, niektoré kauzy by sa mohli rozpadnúť ešte predtým, než by o nich súdy definitívne rozhodli.
Kritici legislatívy tvrdia, že práve takýto efekt mohol byť jej skrytým dôsledkom.
Politický spor sa presunul do súdnej siene
Novelu prijal parlament v decembri minulého roka v skrátenom legislatívnom konaní. Koaliční poslanci argumentovali tým, že inštitút kajúcnika bol v minulosti zneužívaný a viedol k odsúdeniam založeným na nedôveryhodných výpovediach.
Ďalšie články
Opozícia naopak varovala pred oslabením boja proti korupcii. Hnutie Progresívne Slovensko po rozhodnutí súdu hovorí o úspechu svojej právnej iniciatívy. Podľa jeho predstaviteľov ide o potvrdenie, že legislatíva mohla byť v rozpore s ústavou.
Predseda hnutia Michal Šimečka označil verdikt za víťazstvo právneho štátu. Politický konflikt sa tak presunul z parlamentnej sály do rozhodovania ústavných sudcov.
Čakanie na definitívne slovo
Ústavný súd prijal na ďalšie konanie aj podania generálneho prokurátora a Špecializovaného trestného súdu, pričom ich spojil do spoločného konania. Konečné rozhodnutie môže určiť, či sa pravidlá pre prácu s kajúcnikmi zásadne zmenia, alebo sa vrátia do pôvodnej podoby.
Dovtedy budú niektoré procesy stáť. A spolu s nimi aj otázka, či štát dokáže súčasne chrániť práva obvinených a efektívne stíhať závažnú kriminalitu.
Rozhodnutie, ktoré dnes pôsobí ako technický právny krok, tak môže mať veľmi konkrétne dôsledky – pre obžalovaných, prokurátorov aj verejnosť, ktorá od súdov očakáva spravodlivý výsledok.
