Napätie medzi vládou a prokuratúrou tentoraz neodštartoval zákon ani parlamentná rozprava. Stačila jedna tlačová konferencia. Výsledkom je otvorený konflikt o to, kde sa končí odborná kritika a kde sa už začína politický zápas – spor, ktorý má podľa premiéra potenciál poškodiť Slovensko aj navonok.
Pracovné rokovanie, ktoré sa presunulo pred kamery
Generálny prokurátor Maroš Žilinka verejne prehovoril o stave boja proti korupcii. Použil silné výrazy, hovoril o „katastrofálnych výsledkoch“, kritizoval legislatívne zmeny a varoval pred rozpadom inštitucionálneho rámca.
Podľa premiéra však tieto slová nenadväzovali na konštruktívnu odbornú diskusiu, ale znamenali posun do politickej roviny.
Stretnutie premiéra s vedením Generálnej prokuratúry sa uskutočnilo 4. februára a podľa vlády malo čisto pracovný charakter. Zúčastnil sa ho generálny prokurátor aj jeho dvaja námestníci. „Nebola ani požiadavka, ani dohoda na medializovaní tohto stretnutia,“ zdôraznil premiér vo svojom vyhlásení.
Fico: odborný spor sa zmenil na politický útok
Predseda vlády Robert Fico reagoval mimoriadne ostro. Pripomenul, že Žilinka bol zvolený v období, ktoré označil za čas „najhrubšieho zneužívania trestného práva na politické ciele v modernej histórii SR“, no napriek tomu sa snažil o korektné vzťahy.
„Ako predseda vlády som mal a mám záujem na štandardných vzťahoch. V tomto duchu som sa s generálnym prokurátorom opakovane stretol,“ napísal.
Zlom podľa neho nastal až po verejnom vystúpení generálneho prokurátora.
„Vyjadrujem počudovanie, že namiesto pokračovania vecného dialógu v názorových sporoch o odborných témach zasiahol dnes generálny prokurátor SR do politickej súťaže nekorektnými politickými vyhláseniami,“ odkázal premiér.
Dodal, že vláda má k dispozícii „dostatok odborných argumentov“, ktorými vie Žilinkove tvrdenia spochybniť – či už ide o štatistiky trestnej činnosti, štruktúru Policajného zboru alebo efektivitu práce prokuratúry.
Ďalšie články
Spor o trestné kódexy aj správu pre Európsku komisiu
Jedným z hlavných bodov nezhody je novelizácia trestných kódexov z roku 2024. Žilinka tvrdí, že zmeny oslabujú vyšetrovanie ekonomickej kriminality. Fico naopak hovorí, že s takýmto hodnotením zásadne nesúhlasí.
Rovnako odmieta, aby sa stanoviská Generálnej prokuratúry dostali do pripravovanej správy o stave právneho štátu pre Európsku komisiu. Podľa neho nejde o neutrálne odborné závery, ale o politické konštatovania, ktoré „poškodzujú Slovensko“.
Premiér v statuse uviedol, že už na samotnom stretnutí vyjadril nesúhlas s viacerými tvrdeniami generálneho prokurátora, najmä pokiaľ ide o dopady legislatívnych zmien na stíhanie ekonomickej trestnej činnosti.
Otáznik nad načasovaním tlačovej konferencie
Fico zároveň otvoril tému načasovania Žilinkovho vystúpenia. Poukázal na to, že tlačová konferencia sa konala v deň, keď ministerstvu obrany prišlo rozhodnutie prokurátora, ktorým bola opätovne poskytnutá ochrana bývalému ministrovi obrany Jaroslav Naď v prípade darovania stíhačiek Ukrajine.
„Kladiem si otázku, komu a čomu mala dnešná politická tlačová konferencia, ktorá bola jednoliatym útokom na vládu a premiéra, slúžiť,“ napísal predseda vlády.
Konflikt, ktorý presahuje jeden prípad
Aktuálna výmena názorov zapadá do širšieho obrazu napätých vzťahov medzi výkonnou mocou a prokuratúrou. Žilinka sa už v minulosti dostával do sporov s politikmi – či už pre zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, alebo pre opakované výhrady k legislatívnym zmenám.
Tentoraz však ide o viac než o jednotlivé paragrafy. V hre je otázka, kto má právo definovať stav právneho štátu – a kde presne leží hranica medzi odborným hodnotením a politickým zápasom. Premiér tvrdí, že bola prekročená. Generálna prokuratúra hovorí o povinnosti upozorňovať na systémové problémy.
Výsledkom je ďalšie prehĺbenie priepasti medzi dvoma piliermi moci – s dosahom, ktorý už dávno neostáva len za zatvorenými dverami rokovacích miestností.
