Vyšetrovatelia, sudcovia aj obvinení dnes pracujú s pravidlami, ktoré sa môžu o niekoľko mesiacov rozpadnúť. Rozhodnutia prijaté v trestných kauzách už nemusia byť konečné – nie pre nové dôkazy, ale pre legislatívu, ktorá sa môže ukázať ako protiústavná. Novela Trestného zákona tak neotvára len politický spor, ale aj otázku, či štát zvláda meniť pravidlá bez toho, aby destabilizoval vlastnú justíciu.
Zákon, ktorý nestihol dozrieť
Parlament schválil novelu Trestného zákona 11. decembra večer, po dni plnom rýchlych pozmeňujúcich návrhov. Do finálnej verzie sa dostali zásahy, ktoré sa ešte ráno v texte nenachádzali. Celý proces prebehol v skrátenom legislatívnom konaní, bez širšej odbornej diskusie.
Zákon nadobudol účinnosť v sobotu 27. decembra 2025. V praxi to znamená, že orgány činné v trestnom konaní už podľa neho musia postupovať – hoci jeho ústavnosť je spochybňovaná od prvého dňa.
Kajúcnici ako slabé miesto systému
Najcitlivejšie zmeny sa dotkli inštitútu spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Práve tento nástroj bol v posledných rokoch kľúčový pri rozkrývaní rozsiahlych korupčných a policajných káuz.
Politický tieň nad paragrafmi
Opozícia hovorí otvorene o účelovosti. Tvrdí, že novela môže pomôcť konkrétnym obžalovaným, medzi nimi aj Tiborovi Gašparovi, podpredsedovi parlamentu za Smer-SSD, v kauze Očistec. Samotné rokovanie označila za „noc mafie“.
Aj keby tento motív nebol hlavným dôvodom zmien, ich výsledok je rovnaký: zákon je politicky spochybnený ešte skôr, než sa stihol uplatniť v praxi.
Ústavná brzda ako posledná poistka
Do tohto bodu vstupuje generálny prokurátor Maroš Žilinka. Nehodnotí politické pozadie, ale funkčnosť systému. Verejnosti odkázal, že využije svoju ústavnú právomoc a obráti sa na Ústavný súd SR. Vo svojom vyhlásení napísal:
„V prípade trestnej novely, ktorá nadobudla účinnosť v sobotu 27. decembra 2025, využijem moje ústavné oprávnenie a obrátim sa na Ústavný súd SR s návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov.“
Rozhodnutie Ústavného súdu tak môže spätne ovplyvniť prípady, ktoré sa už dnes podľa nových pravidiel hýbu. Novela tým odhaľuje hranicu, na ktorú štát naráža opakovane: rýchlosť zákonodarstva začína predbiehať stabilitu práva.
