Keď sa z alkoholu stane politická zbraň
V čase, keď sa v parlamente prijímajú zásadné rozhodnutia o trestnom práve či fungovaní štátu, sa do popredia dostala nečakaná téma: dychové skúšky. Igor Matovič tvrdí, že poslanci hlasujú pod vplyvom alkoholu tak často, až sa z toho stal systémový problém. A rozhodol sa konať po svojom – s vlastným alkoholtesterom.
Jeho iniciatíva však okamžite narazila na odpor bývalých spojencov. Najhlasnejšie sa ozval Peter Pčolinský, ktorý Matovičovi odkázal, že pred verejným moralizovaním by si mal spomenúť na vlastné správanie.

Osobná kontrola namiesto pravidiel
Matovič otvorene hovorí, že problém s alkoholom v pléne sleduje roky a že ho považuje za jednu z príčin chaosu v zákonodarstve. Podľa neho sa „o osudoch ľudí rozhoduje permanentne pod vplyvom“, a preto zvažuje, že bude kolegov v priestoroch Národná rada Slovenskej republiky testovať sám – s vlastným prístrojom a „bez možnosti spochybňovania výsledkov“.
V čase, keď parlament schválil úpravy rokovacieho poriadku (dress code, skrátené vystúpenia), sa alkohol medzi nové pravidlá vôbec nedostal. Matovič tak stavil na individuálnu iniciatívu namiesto systémového riešenia.
Bumerang z minulosti
Práve tu sa však príbeh láme. Pčolinský reagoval verejne a priamo, pričom citoval vlastnú skúsenosť z čias spoločných koaličných rokovaní. Na sociálnej sieti napísal:
Igor hovorí, že v parlamente častokrát rozhodujú poslanci pod vyplyvom alkoholu. Ale zabudol na seba. Ja nie.
„Igor a rozhodovať o osudoch ľudí s pohárom vína v ruke na koaličnej rade sa môže? Pokiaľ si spomínam, tak popíjať som videl aj poslancov OĽaNO, nielen Igora srkať vínko počas koaličnej rady.“

Jeho odkaz posunul debatu z roviny „kto má pravdu“ do roviny „kto má čisté ruky“. Namiesto diskusie o pravidlách sa rieši minulosť aktérov – a dôveryhodnosť ich výziev.
Alkohol ako politický argument
Téma nabrala ďalší rozmer po nedávnom hlasovaní o novele Trestného zákona, keď sa objavili obvinenia, že predseda SNS Andrej Danko prišiel do parlamentu pod vplyvom alkoholu. Danko to odmietol, priznal však prípitok pred sviatkami. Aj tento moment ukázal, aké tenké sú hranice medzi spoločenským gestom a podozrením z ovplyvňovania rozhodnutí.

Výsledok? Alkohol sa stal ďalším nástrojom politického boja – nie témou, ktorú by parlament riešil pravidlami.
Skutočný problém je inde
Celá prestrelka má jeden spoločný menovateľ: absenciu systémového riešenia. Namiesto jasných noriem a kontrolných mechanizmov sledujeme osobné iniciatívy, facebookové odkazy a verejné obviňovania.
Matovič ponúka alkoholtester. Jeho kritici pripomínajú minulosť. Medzitým však zostáva nezodpovedaná základná otázka: má mať parlament jasné pravidlá o požívaní alkoholu počas výkonu mandátu – alebo sa bude spoliehať na individuálnu morálku poslancov?
Kým sa odpoveď hľadá v osobných sporoch, problém, ktorý sa priamo dotýka dôvery verejnosti v politiku, ostáva bokom. A to je možno najtriezvejší záver z celej kauzy.