Na bráne rodinného domu v Haliči sa objavil odkaz o obesení. Nie ako anonymný internetový výkrik, ale fyzicky – na mieste, kde sa má človek cítiť bezpečne. Práve takto dnes poslanec Jožo Pročko opisuje cenu, ktorú podľa neho zaplatil za podporu obrannej dohody so Spojenými štátmi. A pýta sa, čo sa stalo s hranicami politického konfliktu.
Od parlamentu k plotom rodinných domov
Debata o obrannej zmluve z roku 2022 sa vrátila na pôdu parlamentu po takmer dvoch rokoch. Nie pre jej technické parametre, ale pre dôsledky, ktoré mala mať pre konkrétnych ľudí.
Pročko tvrdí, že po podpise dohody sa z politického nesúhlasu stal osobný nátlak. Verejne sa mali objavovať mená poslancov aj informácie o tom, kde bývajú. Podľa jeho slov nasledovali vyhrážky, útoky na rodiny a odkazy, ktoré už neboli len rétorikou.
V aktuálnom statuse pripomenul, že terčom sa nestal iba on osobne.
„Po podpísaní obrannej zmluvy s USA zverejnili poslanci Smeru, Hlasu a fašisti naše adresy. Ich voliči nám robili zo života peklo. Vyhrážali sa nám a našim deťom, našim rodinám,“ napísal.
Ako konkrétny príklad uvádza situáciu z Haliče. Na jeho dome sa mal objaviť odkaz, v ktorom ho otvorene označili za vlastizradcu a naznačili, že by ho bolo treba obesiť. Tento starší nápis pripojil aj k najnovšiemu statusu zo 5. februára 2026, keď sa k téme vrátil počas faktickej poznámky v pléne.
Smiech v sále a otázka elementárneho rešpektu
Najviac ho však nezasiahli samotné spomienky, ale reakcie v rokovacej miestnosti. Keď poslancom pripomenul, čo prežíval on aj jeho blízki, časť z nich sa podľa neho smiala.
Menoval konkrétne trojicu poslankýň zo Smeru a Hlasu – Čavojovú, Matejčíkovú a tretiu, ktorej meno si nepamätal – a tiež poslanca Barteka, ktorý sa mal smiať najhlasnejšie. Podľa Pročka sa ozývali poznámky typu „to fakt“ sprevádzané pobaveným smiechom.
„Včera v noci som pripomenul vo faktickej túto skutočnosť, že ma chceli obesiť. Oni sa ozvali ‚to fakt‘ a pobavene sa zasmiali. FAKT mi to vyvesili na bránu a FAKT ma chceli obesiť, takže ma FAKT rozčúli, keď sa na tom niekto FAKT smeje,“ odkázal.
Ďalšie články
Pre poslanca to nebol len osobný moment, ale signál, že vážne hrozby sa v politike relativizujú.
Do celej situácie vnáša ďalší rozmer vývoj po voľbách. Strany, ktoré podľa Pročka najviac burcovali odpor proti dohode – Smer, Hlas a SNS – dnes dokument nerušia. Naopak, Slovensko privítalo americké stíhačky F-16, hoci ešte nedávno zaznievali ostré výčitky za vyradenie ruských migov.
Práve tento obrat označuje za pokrytectvo. Tí, ktorí vtedy hovorili o vlastizrade, dnes podľa neho mlčia alebo zmluvu ticho akceptujú. Cena za pôvodnú politickú kampaň však podľa jeho slov zostala na pleciach ľudí, ktorí sa stali terčom.
Čo zostáva po veľkých rozhodnutiach
Na záver sa Pročko obrátil priamo na voličov strán, ktoré vtedy stáli proti dohode. Pýta sa ich, či by dnes išli lepiť letáky o vlastizrade aj tým politikom, ktorí zmluvu už nespochybňujú.
Je to otázka, ktorá presahuje jednu obrannú dohodu. Ukazuje, ako rýchlo sa môže politické rozhodnutie premeniť na osobný útok – a ako ľahko sa vážne hrozby stratia v hluku parlamentnej sály.
Kým sa politici sporia o geopolitiku, niektorí z ich kolegov riešia, čo sa objaví na ich bráne. A to je dôsledok, ktorý sa do žiadnej zmluvy nepíše.
