Európska únia rieši ceny energií a konkurencieschopnosť, no ešte pred začiatkom summitu v Bruseli sa diskusia zvrtla na niečo iné. Na spor o to, kde sa končia hodnoty a kde sa začína suverenita štátov.
Napätie medzi Bratislavou a Haagom prerástlo do otvorenej slovnej prestrelky. A hoci ide o konflikt dvoch vlád, jeho dôsledky môžu presiahnuť hranice oboch krajín.
Keď sa hodnoty menia na hrozbySlovenský premiér Robert Fico ešte pred odletom na rokovanie lídrov EÚ reagoval na programové vyhlásenie novej holandskej koalície. Tá označila Slovensko za krajinu, ktorá podkopáva jednotu Únie, a naznačila možnosť sankcií – od obmedzenia eurofondov až po zásah do hlasovacích práv.
Fico to vníma ako prekročenie hranice.
„Fajčite si marihuanu a uznávajte 70 pohlaví. Je to vaša vec. Ale vyhrážať sa inej krajine trestom za suverénne legitímne názory je prekročením červenej čiary,“ odkázal smerom k Haagu.
Podľa neho je trestanie členských štátov za ich postoje cestou, ktorá môže Úniu rozbiť zvnútra. Varoval aj pred snahami o zrušenie práva veta, čo by podľa neho umožnilo silnejším krajinám presadzovať svoju vôľu bez ohľadu na menších partnerov.
Koalícia bez väčšiny, no s ambíciou
Zaujímavé je, že ostrá kritika smeruje od strán, ktoré ešte len skladajú vládnu moc. Novú koaličnú štruktúru tvoria Democraten 66 (D66), Christian Democratic Appeal (CDA) a People’s Party for Freedom and Democracy (VVD).
Spolu disponujú 66 kreslami v 150-člennom parlamente. Ide o menšinovú vládu, ktorá bude pri každom zákone odkázaná na podporu opozície. Napriek tomu sa v koaličnej dohode ostro vyhranili voči krajinám, ktoré podľa nich oslabujú princípy právneho štátu.
Holandská strana sporu zároveň deklaruje silnú podporu Ukrajine a záväzkom v NATO. Slovensko sa tak v ich dokumente ocitlo po boku tém, ktoré sa týkajú bezpečnosti a smerovania celej Európy.
Bratislava odmieta nálepku „rozvracača“
Proti tvrdeniam sa ohradilo aj ministerstvo zahraničných vecí. Šéf diplomacie Juraj Blanár označil formulácie v koaličnej dohode za absolútne nepravdivé. Podľa neho je absurdné, že hodnotiace súdy o Slovensku prichádzajú ešte predtým, než nová vláda v Holandsku oficiálne prevezme moc.
Ďalšie články
Spor tak nie je len osobným konfliktom premiérov. Dotýka sa otázky, či má mať Únia právo zasahovať do vnútropolitických rozhodnutí členských štátov – a kde je hranica medzi obranou spoločných pravidiel a politickým nátlakom.
Energetická kríza ako tichý podtón
Celá výmena však prebieha v čase, keď Európa rieši vážnejší problém – ekonomickú kondíciu. Summit zvolal predseda Európskej rady António Costa, pričom jednou z hlavných tém sú ceny energií.
Fico označil stav hospodárstva EÚ za žalostný a za jednu z príčin označil prehnané klimatické ambície. Varoval, že bez rýchleho zásahu môže kontinent stratiť konkurencieschopnosť.
„Ak nič tento rok neurobíme, predovšetkým s cenami elektriny, z Európy sa stane len kultúrny skanzen, ktorý budú navštevovať bohatí Číňania,“ povedal pred odletom.
Na vysoké ceny energií upozorňujú aj podnikatelia. V Antverpách sa zišlo približne 500 lídrov významných firiem, ktorí žiadajú systémové riešenia. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen priznala, že ceny sú neúnosné, no zároveň vyzvala členské štáty na lepšie prepojenie energetických sietí.
Spor, ktorý presahuje dve hlavné mestá
Diplomatická roztržka medzi Bratislavou a Haagom tak nie je izolovaným incidentom. Odráža širší zápas o smerovanie Európskej únie – či bude postavená na silnejšej centralizácii, alebo na dôslednom rešpektovaní národnej suverenity.
Otázka dnes neznie len to, kto má pravdu. Skôr ide o to, či si Únia môže dovoliť ďalší hodnotový konflikt v čase, keď rieši vlastnú ekonomickú budúcnosť.
