Fico ide proti prúdu. Európsky summit o Ukrajine sa začína tvrdým sporom
V Bruseli sa schyľuje k dlhému a napätému rokovaniu. Lídri Európskej únie sa stretli s cieľom vyriešiť, ako zabezpečiť financovanie Ukrajiny na najbližšie roky, no už na úvod je jasné, že zhoda nebude jednoduchá.
Slovenský premiér Robert Fico totiž vopred odkázal, že nepodporí žiadne riešenie, ktoré by podľa neho znamenalo pokračovanie vojny. Na opačnom póle stojí vedenie Európskej komisie, ktoré chce summit dotiahnuť do konkrétneho výsledku – aj za cenu vyčerpávajúcich rokovaní.
„Ani cent na vojnu,“ odkazuje Fico
Postoj Slovenska je jednoznačný. Robert Fico ešte pred začiatkom zasadnutia zdôraznil, že nezahlasuje za žiadny mechanizmus, ktorý by smeroval k financovaniu vojenských aktivít Ukrajiny. Odmieta najmä využitie zmrazených ruských aktív, ak by ich výnosy mali skončiť pri nákupe zbraní.
„Principiálne odmietam podporiť čokoľvek, čo by viedlo k peniazom na vojnu,“ vyhlásil v Bruseli. Zároveň naznačil, že úplne zatvorený nie je – využitie ruských aktív by si vedel predstaviť ako súčasť povinnej obnovy krajiny po vojne, nie ako zdroj na ďalšie boje.
Slovensko je podľa premiéra pripravené pomáhať inak: odmínovanie, humanitárna pomoc či bilaterálna spolupráca ostávajú na stole. Odmieta však spoločný európsky plán, ktorý by podľa neho znamenal zapojenie Únie do konfliktu.
Európska komisia tlačí na dohodu
Na druhej strane barikády stojí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá dala ešte pred rokovaním jasne najavo, že summit nemá skončiť bez riešenia. Financovanie Ukrajiny považuje za kľúčové a upozorňuje, že riziká spojené s využitím ruských aktív musia niesť všetky členské štáty spoločne.
Jedným z hlavných návrhov je tzv. reparačná pôžička, krytá zmrazenými aktívami ruskej centrálnej banky v hodnote približne 210 miliárd eur. Alternatívou je, že si samotná EÚ vezme pôžičku na finančných trhoch a peniaze poskytne Ukrajine z rozpočtu Únie.
Rokovania sú podľa diplomatov otvorené a môžu trvať dovtedy, kým sa nájde kompromis, ktorý prejde politicky aj právne.
Orbán tvrdí, že téma je „mŕtva“. Ostatní nesúhlasia
Kritickí k využitiu ruských aktív sú okrem Slovenska aj Maďarsko, Česko, Taliansko, Bulharsko, Malta či samotné Belgicko. Práve v Bruseli sídli depozitár Euroclear, kde je uložená väčšina zmrazeného ruského majetku, čo vyvoláva obavy z právnych sporov a ekonomických dôsledkov.
Ďalšie články
Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že myšlienka je v podstate uzavretá a dávať Kyjevu peniaze podľa neho znamená vstúpiť do vojny. Diplomatické zdroje však tieto vyjadrenia korigujú – návrh je stále na stole a môže byť schválený kvalifikovanou väčšinou, aj bez súhlasu všetkých kritikov.
Belgický premiér Bart de Wever upozorňuje, že plán so sebou nesie právne aj finančné riziká a nemá v histórii EÚ precedens. Aj preto sú diskusie mimoriadne citlivé.
Dva roky, o ktoré ide všetko
Hlavným cieľom summitu je nájsť spôsob, ako pokryť finančné potreby Ukrajiny na roky 2026 a 2027. Bez dohody hrozí, že EÚ vyšle signál nejednoty v čase, keď sa konflikt na východe stále neskončil.
Niektorí lídri varujú pred následkami nečinnosti. Zaznievajú argumenty, že odklad rozhodnutia dnes môže znamenať oveľa vyššie náklady v budúcnosti – politické, bezpečnostné aj ľudské.
Fico sa zastáva Srbska a kritizuje dvojitý meter
Popri Ukrajine otvoril Robert Fico v Bruseli aj ďalšiu tému. Ostro sa postavil za Srbsko, ktoré podľa neho dlhodobo čelí nespravodlivým podmienkam pri rokovaniach o vstupe do EÚ. Podporil aj prezidenta Alexandra Vučiča, ktorý sa summitu so západným Balkánom nezúčastnil na protest proti prístupu Únie.
Fico tvrdí, že EÚ uplatňuje dvojitý meter: kým Ukrajinu tlačí do integračného procesu napriek nepripravenosti, Srbsku kladie ďalšie a ďalšie prekážky. Rozširovanie Únie je podľa neho dôkazom hlbšej krízy európskej politiky.
Lídri EÚ sa pritom zhodujú, že budúcnosť západného Balkánu je v Únii. Ako rýchlo a za akých podmienok, to však zostáva otvorenou otázkou – podobne ako dnešná dohoda o Ukrajine, ktorá sa v Bruseli rodí v atmosfére tvrdých sporov a rozdielnych predstáv o tom, kde sa končí solidarita a začína vojna.
