Ústavný súd vstúpil do hry v momente, keď sa zdalo, že osud Úradu na ochranu oznamovateľov je spečatený. Zákon, ktorý mal úrad zrušiť a nahradiť novou inštitúciou, zatiaľ platiť nebude. Sudcovia ho dočasne stopli a dali si čas na preskúmanie jeho súladu s ústavou. Pre existujúci úrad to znamená jediné: zostáva.
Rozhodnutie, ktoré všetko pozastavilo
Plénum Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí rozhodlo, že prijíma návrh opozičných poslancov na ďalšie konanie v celom rozsahu a zároveň pozastavuje účinnosť zákona, ktorým sa mala meniť podoba ochrany oznamovateľov. Kým súd vec definitívne neuzavrie, doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov pokračuje v činnosti v nezmenenej podobe.
Ide o zákon, ktorý parlament schválil v decembri, a to napriek vetu prezidenta Petra Pellegriniho. Účinnosť mala nadobudnúť od 1. januára.
Opozícia hovorí o stopke „zákonu pomsty“
V Progresívnom Slovensku vnímajú verdikt ako zásadný obrat. Podpredsedníčka poslaneckého klubu Zuzana Števulová tvrdí, že Ústavný súd dal opozícii za pravdu.
„Podarila sa nám veľká vec – Ústavný súd nám dal za pravdu a pozastavil tak zákon pomsty z dielne neschopného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka,“ vyhlásila.
Podľa nej ide o dôležitý signál pre fungovanie právneho štátu. Zdôraznila, že bez rozhodnutia súdu by došlo k okamžitému zásahu do fungovania nezávislej inštitúcie, ktorá chráni ľudí upozorňujúcich na korupciu či iné protispoločenské konanie.
„Zabránili sme tak okamžitému zničeniu fungujúcej a nezávislej inštitúcie,“ dodala.
Sporný zákon a jeho prijatie
Opozícia od začiatku upozorňovala, že zákon bol schválený v skrátenom legislatívnom konaní, bez širšej odbornej diskusie a bez zapojenia dotknutých inštitúcií. Kritika smerovala aj k tomu, že nový model by umožnil kedykoľvek prehodnocovať už udelenú ochranu oznamovateľov, čo by podľa odporcov vnášalo do systému neistotu.
V podaní na Ústavný súd poslanci namietali možný nesúlad nielen s ústavou, ale aj s právom Európskej únie. Poukazovali aj na skrátenie funkčného obdobia riadne zvolenej predsedníčky ÚOO.
Ďalšie články
Výhrady potvrdil aj ombudsman
K návrhu sa pridal aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Ten upozornil na riziko nezvratných zásahov do základných práv a slobôd. Za problematické považuje najmä ustanovenie, ktoré umožňuje opakované preskúmavanie ochrany oznamovateľa.
Podľa neho takýto mechanizmus oslabuje dôveru v systém a robí ho nepredvídateľným – práve v oblasti, kde by mala byť istota kľúčová.
Čo platí dnes
Kým Ústavný súd nerozhodne vo veci samej, zmeny sa odkladajú. Úrad na ochranu oznamovateľov funguje ďalej a nový úrad, ktorý mal okrem tejto agendy prevziať aj odškodňovanie obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti, zatiaľ zostáva len na papieri.
Rozhodnutie súdu tak nemení len právny stav, ale aj politickú dynamiku celej kauzy. Až ďalšie mesiace ukážu, či ide len o dočasnú brzdu, alebo o definitívny koniec sporného zákona.
