Keď štát šetrí, neznamená to, že ekonomika ide lepšie
V domácnostiach sa to neoslavovalo. Menej peňazí v obehu, pomalší rast, nervózne firmy. A predsa na papieri vyzerá rok 2025 pre štát lepšie, než sa čakalo. Nie preto, že by sa Slovensku darilo. Ale preto, že vláda dokázala brzdiť výdavky rýchlejšie, než klesali príjmy. Práve v tom je hlavný paradox minulého roka.
Štátny rozpočet skončil so schodkom 6,109 miliardy eur, čo je približne o 170 miliónov eur menej, než počítal schválený plán. Výsledok, ktorý sa dá čítať ako úspech konsolidácie, má však aj svoju menej pohodlnú stránku.
zdroj foto: pexels.com
Úspory prišli skôr z brzdy než z rastu
Rozpočet na rok 2025 vznikal v čase, keď ešte nikto naplno nerátal s ochladením globálnej ekonomiky. Neskôr prišli clá, obchodné napätie a slabší výkon hlavných partnerov. Slovensko to pocítilo rýchlo – najmä na daniach píše istream.sk.
Celkové príjmy štátu sa zastavili na úrovni 27,254 miliardy eur, teda pod plánom. Daňové výnosy zaostali ešte výraznejšie, približne o 1,8 miliardy eur. Napriek tomu sa deficit nezhoršil. Dôvod je jednoduchý: výdavky klesli ešte viac, než príjmy.
Štát minul 33,363 miliardy eur, čo je o viac než pol miliardy menej, než pôvodne rátal. Inými slovami – rozpočet sa „zlepšil“ nie vďaka silnej ekonomike, ale vďaka tvrdšiemu šetreniu.
Najviac pomohlo to, čo bežne nevidno
Kľúčové škrty sa neudiali na jednom viditeľnom mieste. Rozptýlili sa do viacerých oblastí, ktoré bežný občan často ani nesleduje. Štát znížil vlastnú spotrebu, obmedzil transfery do Sociálnej poisťovne, ušetril na obsluhe dlhu a pritlačil na bežné prevádzkové výdavky.
Zároveň sa ukázalo, aký citlivý je rozpočet na vývoj ekonomiky. Daň z pridanej hodnoty síce priniesla viac než 10,7 miliardy eur a zostala hlavným zdrojom príjmov, no ani ona nedokázala prekryť slabší výber v iných oblastiach.
Bez Bruselu by čísla vyzerali inak
Dôležitú úlohu zohrali aj európske peniaze. Z Plánu obnovy a odolnosti prišli takmer 2 miliardy eur, ďalších vyše 2,4 miliardy eur smerovalo zo všeobecného rozpočtu EÚ. Bez týchto zdrojov by tlak na domáce financie bol výrazne silnejší.
Ďalšie články
Aj to ukazuje limit súčasného modelu konsolidácie: štát síce dokáže škrtať, no stabilitu rozpočtu stále do veľkej miery podopierajú externé zdroje. V čase, keď by sa európske peniaze spomalili, by bol manévrovací priestor podstatne menší.
zdroj foto: pexels.com
Lepší deficit neznamená vyriešený problém
Rozpočet na ďalší rok počíta s poklesom schodku verejných financií na 4,1 % HDP. Na papieri ide o pokračovanie konsolidácie. V realite však zostáva otázka, ako dlho sa dá tento prístup udržať bez toho, aby sa prejavil na kvalite služieb alebo na raste ekonomiky.
Rok 2025 ukázal, že štát vie brzdiť. Neodpovedal však na podstatnejšiu otázku: či dokáže hospodáriť lepšie aj vtedy, keď šetrenie prestane byť hlavnou stratégiou.
