Vojna, ktorá udiera PEŇAŽENKY! Ceny na Slovensku palív môžu vyletieť už o PÁR TÝŽDŇOV

Michal Hronec
3 min čítania

Tankovanie ako geopolitický test

Na slovenských čerpacích staniciach zatiaľ vládne pokoj. No ak sa naplnia scenáre z Blízkeho východu, vodiči si ho dlho neužijú. Napätie okolo Iránu totiž mení ropu z bežnej komodity na politickú zbraň – a jej cena môže stúpnuť skôr, než si to verejnosť všimne v správach.

Úzke miesto, od ktorého závisí svet

Kľúčom k nervozite trhov je Hormuzský prieliv. Tadiaľto prechádza ropa zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kuvajtu, Iraku aj Iránu – štátov, ktoré spolu zabezpečujú viac než 27 percent svetovej ťažby ropy.

Aj bez fyzickej blokády stačí hrozba konfliktu. Lodná doprava v rizikovej zóne zdražuje, poisťovne zvyšujú sadzby a náklady sa premietajú do cien komodít. Analytici upozorňujú, že trhy reagujú skôr na neistotu než na reálne výpadky dodávok.

Benzín skôr než diplomacia

Zmeny cien sa podľa odborníkov môžu prejaviť už v priebehu najbližších týždňov. Nie preto, že by sa tok ropy okamžite zastavil, ale preto, že sa mení jej „bezpečnostná prirážka“. Každý výstrel v regióne znamená drahšiu prepravu a drahšie riziko.

Pre spotrebiteľa v strednej Európe to má jednoduchý preklad: vyššie ceny na pumpách môžu prísť skôr, než sa konflikt stihne politicky vyriešiť.

Slovensko bez ropy, vláda bez odpovedí

Situáciu komplikuje fakt, že Slovensko momentálne nedostáva ropu ani cez ropovod Družba. Premiér Robert Fico hovorí o rozpade medzinárodného poriadku, opozícia o potrebe okamžitých krízových scenárov a zvolania bezpečnostnej rady.

Otázka však nestojí len tak, čo sa deje na Blízkom východe, ale ako rýchlo vie štát reagovať na externý šok. Energetická bezpečnosť sa z teórie mení na praktický problém.

Nejde len o ropu, ale aj o plyn

Hormuzský prieliv nie je kritický iba pre ropu. Približne pätina svetovej spotreby zemného plynu prechádza rovnakou trasou – najmä z Kataru, ktorý patrí k hlavným dodávateľom do Európy. Ak by sa napätie pretavilo do dlhodobejších obmedzení, tlak na ceny energií by pocítili domácnosti aj pri kúrení či elektrine.

Európa ako pozorovateľ?

Očakávania sa upierajú na Európska únia. Zatiaľ však jej reakcie pôsobia skôr diplomaticky než rozhodne. Kritici upozorňujú, že samotné vyhlásenia o porušovaní medzinárodného práva trhy neupokoja.

Energetická kríza totiž nevzniká až pri zatvorených prielivoch. Začína sa v momente, keď sa svet začne báť, že by sa mohli zatvoriť.

Zdieľať tento článok