Očakávalo sa, že zrušenie štátnych sviatkov automaticky pridá hospodárstvu jeden plnohodnotný pracovný deň navyše. No čísla naznačujú niečo úplne iné.
Kým vláda rátala so stovkami miliónov eur navyše, realita pôsobí omnoho striedmejšie. Ekonomika sa totiž nedá „prepnúť“ na vyšší výkon len preto, že sa zmenilo dátumové políčko informuje techbyte.sk.
Zrušené sviatky ako poloprázdny pracovný deň
Analytici upozorňujú, že počas dní, ktoré boli donedávna sviatkami, krajina pripomína skôr rozpoltený režim než klasický pracovný rytmus. Výroba a logistika bežia relatívne naplno, no ostatné odvetvia pôsobia utlmené.
Odborník z 365.bank Tomáš Boháček to opisuje ako fungovanie „v poloprevádzke“. Časť ľudí si berie dovolenky, pretože školy zostávajú zatvorené. Úrady skracujú stránkové hodiny a mnohé kancelárie pracujú len s minimom personálu. Výroba síce napreduje, no služby, administratíva a verejný sektor sa výrazne spomaľujú.
Výroba ťahá, ale kancelárie brzdia
Práve priemyselné podniky patria k tým, ktorí z dodatočného pracovného dňa vyťažia najviac. Väčšina pracovníkov nastúpi do práce a firmy dokážu plánovaním zmien zvýšiť efektivitu. Stroje bežia, kamióny jazdia, továrne pracujú.
Lenže toto tempo sa už nedarí preniesť na zvyšok ekonomiky. Úrady často odkladajú časť agendy na nasledujúce dni. V zdravotníctve pracujú len akútne oddelenia, nie plánované výkony. A služby – od kaviarní po menšie prevádzky – fungujú podľa situácie, nie podľa vládnych predstáv.
Reálne prírastky výkonu sú ďaleko od predstáv štátu
Slovenský ročný HDP v stálych cenách sa pohybuje okolo 100 miliárd eur. Pri ideálnom scenári by jeden nový pracovný deň mohol zvýšiť výkon hospodárstva o desiatky miliónov eur. No Boháček ukazuje, že realita má ďaleko k ideálu.
- Pri 75 % fungovaní ekonomiky počas zrušeného sviatku stúpa výkon len o približne 34 miliónov eur.
- Ak by polovica odvetví fungovala približne na polovicu, strata voči plnohodnotnému dňu je až 69 miliónov eur.
- V pesimistickom scenári, keď časť firiem takmer nepracuje a ďalšie sú výrazne utlmené, by výpadok mohol dosiahnuť až 120 miliónov eur.
Vláda však počíta s tým, že sa zrušené sviatky zmenia na plnohodnotné pracovné dni a v ročnom súčte prinesú okolo 230 miliónov eur. Podľa analytikov je takýto odhad príliš optimistický.
Prácu si vieme presúvať. To mení celý obraz
Dôležitý je aj jednoduchý fakt: mnoho firiem už dnes počas sviatkov funguje aspoň čiastočne a časť agendy sa dá presunúť. Úrady dobiehajú podania v nasledujúcich dňoch, školy upravujú rozvrhy a služby spracujú nápory zákazníkov neskôr.
Ďalšie články
To znamená, že dodatočný výkon „navyše“ je nižší, než naznačujú prvotné výpočty. Reálny efekt rušenia sviatkov tak podľa analytikov skôr pripomína strednú cestu, nie optimistický scenár ministerstiev.
Kľúčová bude organizácia štátu aj firiem
V konečnom dôsledku bude veľa závisieť od toho, či štát a firmy dokážu nové pracovné dni efektívne využiť. Bude musieť byť jasné, ako budú fungovať úrady, školy či verejné služby.
Ak sa to nepodarí, kalendár síce bude pôsobiť pracovne, ale ekonomika zostane približne tam, kde bola. Zrušené sviatky tak môžu priniesť viac chaosu než hospodárskeho rastu.
