Keď sa šetrí, niekto to pocíti prvý
Na kuchynských stoloch starších ľudí sa znovu objavuje otázka, ktorú už poznajú príliš dobre: kto zaplatí účet za ozdravovanie štátu. Nie v podobe tabuliek či deficitov, ale v konkrétnej obave, či peniaze, s ktorými rátali, neprídu neskôr alebo v menšej sume. Diskusia o verejných financiách sa tak opäť dotkla miesta, kde je spoločnosť najcitlivejšia – dôchodkov.
Najnovšie dáta ukazujú, že práve tu sa láme dôvera medzi štátom a časťou obyvateľov.
Keď sa konsolidácia mení na osobnú vec
Rozpočtové škrty znejú abstraktne, kým nemajú meno a tvár. V prípade 13. dôchodkov ich majú veľmi rýchlo. Prieskum verejnej mienky ukázal, že takmer 60 percent ľudí by so znižovaním tejto dávky nesúhlasilo. Nie preto, že by popierali potrebu šetriť, ale preto, že práve tento nástroj považujú za hranicu, za ktorú by štát nemal ísť informuje info.sk.
Pre mnohých seniorov totiž nejde o „bonus“, ale o peniaze, ktorými vykrývajú zvýšené náklady na energie, lieky či nájom. Ak sa štát rozhodne siahnuť práve sem, vnímajú to ako zásah priamo do svojej životnej istoty.
Generačný zlom: kto ešte škrty pripúšťa
Zaujímavé je, že odpor nie je rovnomerný. Ľudia do 49 rokov sú k znižovaniu 13. dôchodkov citeľne tolerantnejší. Viac než tretina z nich by takýto krok akceptovala, ak by bol súčasťou širšieho ozdravného balíka. Častejšie ide o obyvateľov Bratislavského a Trenčianskeho kraja a voličov strán, ktoré dlhodobo hovoria o potrebe rozpočtovej disciplíny.
Neznamená to však nadšenie. Skôr pragmatický postoj: ak sa má šetriť, niekde sa musí začať. Práve tu sa však otvára konflikt medzi ekonomickou logikou a sociálnou realitou.
Regióny a vek ako politický signál
Úplne opačný obraz ponúka pohľad na starších respondentov. Ľudia nad 50 rokov, obyvatelia Nitrianskeho, Prešovského a Košického kraja či respondenti maďarskej národnosti vyjadrujú výrazný nesúhlas. V ich očiach je 13. dôchodok symbolom toho, že štát uznáva ich dlhoročný príspevok do systému.
Podobne reagujú aj voliči koaličných strán a KDH, pre ktorých je krátenie tejto dávky červenou čiarou. Politický odkaz je jasný: zásah do dôchodkov nie je len ekonomické opatrenie, ale riziko straty podpory.
Šetrenie má hranice, ktoré si volí verejnosť
Z prieskumu vyplýva ešte jedna dôležitá vec. Spoločnosť nie je jednotne proti konsolidácii, ale je veľmi citlivá na to, kde sa začne. Len 3,8 percenta ľudí nevedeli zaujať postoj, čo naznačuje, že názor na túto tému je už dnes pevne vytvorený.
Ďalšie články
Ak bude štát hľadať úspory v oblasti dôchodkov, nebude to len technické rozhodnutie ministerstva financií. Bude to test toho, či dokáže vysvetliť, prečo majú niesť bremeno práve tí, ktorí majú najmenej možností sa mu vyhnúť.
A práve v tom spočíva limit systému: čísla sa dajú upraviť, dôvera oveľa ťažšie.
