Keď strata práce znamená okamžitú chudobu
Lucia pracovala desať rokov v obchode. Keď jej prevádzku zatvorili, z večera do rána sa ocitla na hranici prežitia. Nie preto, že by nechcela pracovať, ale preto, že sociálny systém jej po výpadku príjmu ponúkol sumu, z ktorej sa v roku 2025 nedá normálne fungovať. „Najviac ma šokovalo, ako rýchlo sa človek prepadne,“ hovorí. Tento pád má na Slovensku jasné meno: životné minimum.
Medzera, ktorá sa každým rokom zväčšuje
Rozdiel medzi minimálnou mzdou a životným minimom dnes dosahuje u dospelého človeka približne 630 eur, pri dieťati dokonca okolo 785 eur. Ide o jednu z najväčších priepastí v EÚ medzi príjmom z práce a hranicou, pod ktorú sa človek po strate zamestnania prepadne.
Pre štát je životné minimum len technický údaj. Pre ľudí je to hranica, ktorá rozhoduje, či zvládnu zaplatiť nájom a potraviny v jednom mesiaci.
Aktuálne je životné minimum pre samostatne žijúcu dospelú osobu 284,13 eura, pre nezaopatrené dieťa necelých 130 eur. Osamelý rodič s jedným dieťaťom má k dispozícii asi 414 eur mesačne.
Suma, ktorá prestala mať kontakt s realitou
Ekonomické prepočty už roky ukazujú, že tieto čísla nemajú veľa spoločného so skutočnými výdavkami domácností. Nájom, energie, potraviny a základná hygiena dnes stoja viac než pred piatimi rokmi, no systém valorizácie to dobieha len formálne.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) priznáva, že doterajšie zvyšovanie bolo skôr udržiavaním ilúzie než riešením problému. Rezort práce preto pripravuje nový model výpočtu, ktorý sa má opierať o reálne náklady na základné potreby. Analytická fáza je podľa ministerstva ukončená a legislatívny zámer má byť predstavený ešte v tomto roku.
Prečo nejde len o jedno číslo
Životné minimum nie je izolovaný údaj. Je naň naviazaná väčšina sociálnych dávok: pomoc v hmotnej núdzi, ochranný príspevok aj príspevok na bývanie. Každé jeho zvýšenie sa preto automaticky premieta do celého systému.
Podľa Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ide o zanedbanú skupinu približne 250-tisíc ľudí, ktorých príjmy sa pohybujú na úplnom dne príjmovej škály. Práve u nich má nastavenie životného minima najväčší dopad.
Ak sa výpočet zmení podľa sľubov, suma by mohla narásť o desiatky až stovky eur. Pre časť domácností by to znamenalo prvý reálny posun po rokoch stagnácie.
Ďalšie články
Zvýšenie bez bývania nestačí
Sociologička Zuzana Kusá však upozorňuje, že vyššie dávky samy o sebe problém nevyriešia. Najväčším výdavkom nízkopríjmových domácností zostáva bývanie. Kým iné európske krajiny rozvíjajú obecné nájomné byty ako nárazník proti chudobe, Slovensko sa v tejto oblasti pohybuje len veľmi pomaly.
Výsledkom je paradox: štát síce plánuje zvýšiť hranicu dôstojného minima, no trh s bývaním ju mnohým ľuďom okamžite opäť zoberie.
Test dôveryhodnosti sociálneho štátu
Reforma životného minima nebude len technickou úpravou vzorca. Bude testom, či Slovensko dokáže priznať, že chudoba už dávno nevyzerá ako v tabuľkách z minulého desaťročia.
Pre ľudí ako Lucia môže znamenať rozdiel medzi prežívaním a elementárnou stabilitou. Pre štát zasa otázku, či jeho sociálny systém ešte slúži realite – alebo už len vlastným číslam.
