Keď invalidný dôchodok prestáva byť náhradou a stáva sa bonusom
Muž po vážnom zdravotnom probléme sa vráti do práce. Popri výplate mu chodí aj invalidný dôchodok. Na konci mesiaca zistí, že má viac než pred chorobou. Príbeh, ktorý by mal byť výnimkou, však podľa analytikov nie je na Slovensku ojedinelý.
Práve na takýchto situáciách sa dnes láme diskusia o tom, či je sociálny systém nastavený spravodlivo – alebo príliš štedro.
Štedrosť, ktorá naráža na realitu
Slovensko si dlhodobo zakladá na silnej ochrane ľudí pri výpadku príjmu. Krátkodobé problémy rieši práceneschopnosť, tie trvalejšie invalidné dôchodky. V praxi to znamená stabilný príjem aj v ťažkých životných situáciách.
Lenže práve táto ochrana má aj odvrátenú stranu. Analytici upozorňujú, že systém umožňuje kombinovať viaceré dávky bez výrazných obmedzení. V niektorých prípadoch tak výsledný príjem presahuje pôvodnú mzdu.
foto:pexels.com
Priemerný plne invalidný dôchodok sa pohybuje okolo 600 eur mesačne, pri čiastočnej invalidite je to viac než 300 eur. Ak sa k tomu pripočíta pracovný príjem, výsledok môže byť prekvapivo vysoký.
Diagnóza verzus realita práce
Jedným z najväčších problémov je spôsob, akým štát posudzuje invaliditu. Rozhodujúca býva najmä diagnóza, nie to, ako konkrétne ovplyvňuje schopnosť človeka pracovať.
To vedie k paradoxom. Dvaja ľudia s rovnakým ochorením môžu dostávať rovnakú dávku, aj keď jeden zvláda plný pracovný úväzok a druhý má výrazné obmedzenia.
Systém tak podľa odborníkov nedokáže dostatočne rozlíšiť medzi skutočnou stratou pracovnej schopnosti a situáciami, kde je návrat na trh práce reálne možný.
Ďalšie články
Desaťtisíce pracujúcich dôchodcov
Zvlášť výrazný je jav, keď invalidní dôchodcovia zároveň pracujú. Ide o desaťtisíce ľudí, pričom časť z nich dosahuje aj nadpriemerné zárobky.
V iných európskych krajinách pritom podobná kombinácia podlieha prísnejším pravidlám. Napríklad v Nemecku, Rakúsku či Poľsku sa výška dávky odvíja od príjmu. Po prekročení určitej hranice sa znižuje alebo úplne zastavuje.
Slovensko je v tomto smere benevolentnejšie. Aj to je dôvod, prečo je podiel starších ľudí poberajúcich dôchodok vyšší než priemer Európskej únie.
Štát hľadá brzdy, nie rušenie dávok
Diskusia o zmenách sa nevedie o rušení pomoci, ale o jej presnejšom nastavení. V hre je viacero opatrení:
- zavedenie príjmových limitov pre poberateľov dôchodkov
- postupné krátenie dávok pri vyššom zárobku
- obmedzenie súbehu viacerých dávok
- dôslednejšie posudzovanie reálnej pracovnej schopnosti
Jednou z možností je aj model, pri ktorom by sa pri súbehu dávok plne vyplácala len vyššia a nižšia by sa krátila.
Podľa odhadov by úpravy mohli priniesť úspory v desiatkach až stovkách miliónov eur ročne. Dôležitejšie než samotné čísla je však podľa analytikov to, aby systém lepšie odrážal realitu – teda kto pomoc skutočne potrebuje a v akej miere.
