Deficit štátu sa prehlbuje. Prvé mesiace roka ukazujú opak toho, čo mala priniesť konsolidácia
Štát vstúpil do roka s plánom stabilizovať verejné financie. Prvé čísla však naznačujú skôr opačný trend. Namiesto brzdenia výdavkov a rastu príjmov sa rozpočtová bilancia po dvoch mesiacoch výrazne zhoršila.
Ku koncu februára dosiahol hotovostný schodok štátneho rozpočtu 1,44 miliardy eur. V rovnakom období minulého roka bol približne polovičný. Ak by sa podobný vývoj udržal aj v ďalších mesiacoch, celoročný deficit by sa mohol od plánovanej úrovne výrazne vzdialiť.
Menej peňazí z daní
Príjmová strana rozpočtu sa zatiaľ nevyvíja podľa očakávaní. Štát za január a február vybral 3,722 miliardy eur, čo je medziročne o 2 percentá menej.
Najvýraznejšie zaostali daňové príjmy. Tie klesli o 3,2 percenta na približne 3,3 miliardy eur. Najväčší výpadok pritom prišiel z dane z pridanej hodnoty, ktorá je jedným z pilierov príjmov štátu píše portál ncie/konsolidacia-naruby-prijmy-statu-klesaju-kym-vydavky-rastu-dvojcifernym-tempom/
zdroj foto: pexels.com
Na DPH štát vybral len niečo vyše 1,9 miliardy eur, čo je medziročne o 6,5 percenta menej. Vlani v rovnakom období pritom výnos presahoval 2,03 miliardy eur. Práve vyšší výber tejto dane mal byť jedným z nástrojov, ktorým vláda plánovala podporiť konsolidáciu verejných financií.
Výdavky sa pohli opačným smerom
Zatiaľ čo príjmy stagnujú alebo mierne klesajú, výdavky rastú pomerne rýchlo. Za prvé dva mesiace roka dosiahli takmer 5,2 miliardy eur, čo je medziročne o 12,7 percenta viac.
Najviac sa zvýšili bežné výdavky štátu – teda náklady na chod verejných inštitúcií. Tie stúpli o 11,5 percenta. Vyššie boli aj mzdové výdavky, ktoré medziročne vzrástli o viac než 6 percent, hoci v rozpočtovom pláne sa počítalo s ich poklesom približne o 4 percentá.
Ďalšie články
Rast výdavkov je pritom v kontraste s celoročným plánom, ktorý predpokladá ich mierne zníženie oproti minulému roku.
Jednorazové faktory aj európske projekty
Ministerstvo financií upozorňuje, že údaje z prvých mesiacov roka nemusia presne odrážať celoročný výsledok. Ide totiž o čísla na hotovostnej báze, ktoré zachytávajú pohyby peňazí na účtoch štátu vrátane jednorazových operácií.
Podľa rezortu k rastu výdavkov prispelo viacero faktorov. Jedným z nich bol doplatok za energetickú pomoc z minulého roka. Na tento účel štát vyplatil 129 miliónov eur, z toho 97 miliónov ako doplatok za rok 2025 a 32 miliónov eur ako pomoc za prvé dva mesiace tohto roka.
Výdavky zároveň zvýšili aj transfery do školstva. Regionálne školstvo dostalo medziročne o 106 miliónov eur viac, čo súvisí najmä s valorizáciou platov pedagógov a ďalších zamestnancov v školách a na vysokých školách.
Rýchlejšie čerpanie európskych zdrojov
Časť vyšších výdavkov súvisí aj s intenzívnejším čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. V tejto oblasti sa výdavky medziročne zvýšili o 98 miliónov eur, čo predstavuje nárast o viac než 288 percent.
S tým súvisí aj vyššia platba DPH viazaná na projekty financované z plánu obnovy. Tá stúpla o 49,1 milióna eur. Ďalšie výdavky navyše predstavoval aj vyšší odvod Slovenska do rozpočtu Európskej únie, ktorý medziročne vzrástol o 68,2 milióna eur.
Prvé čísla, ktoré vyvolávajú otázky
Hoci vláda zdôrazňuje, že ide len o priebežné údaje, vývoj na začiatku roka pripomína situáciu z minulého obdobia. Aj vlani sa očakával výraznejší rast výberu daní, ktorý sa napokon nenaplnil.
Ak by sa trend slabších príjmov a rýchlo rastúcich výdavkov nezmenil, konsolidácia verejných financií by sa mohla ukázať ako náročnejšia, než naznačovali pôvodné plány.
