Hazard dnes, chudoba zajtra
Každý mesiac miznú zo slovenských účtov stovky eur, ktoré by o pár desaťročí mohli rozhodovať o tom, či bude niekto na dôchodku rátať každé euro. Nie preto, že by ľudia nemali príjem. Ale preto, že ho pravidelne nechávajú v stávkových kanceláriách a online kasínach. Rozhodnutie, ktoré dnes pôsobí ako zábava, sa totiž v starobe mení na citeľnú stratu.
Podľa posledných údajov sa hazardu venuje približne tretina populácie. Následky tohto správania sa však neprejavujú okamžite – o to sú zákernejšie.
Tiché míňanie, ktoré si takmer nikto nespočíta
V minulom roku prišli Slováci na hazardných hrách o 1,45 miliardy eur. Čistá strata – teda peniaze, ktoré sa k hráčom už nikdy nevrátili. V prepočte na jedného človeka ide o približne 756 eur ročne.
Pre väčšinu domácností je to suma, ktorú nevnímajú ako existenčnú. Rozpustí sa v menších vkladoch, tikete „len za pár eur“ či rýchlej online stávke. Práve táto nenápadnosť je problém. Kým pri veľkom výdavku sa ľudia zastavia, pri drobných stratách nie.
Rovnaké peniaze, úplne iný výsledok
Finanční analytici upozorňujú na jednoduchý kontrast. Ak by rovnaká suma – spomínaných 756 eur ročne – smerovala do dlhodobého investovania s priemerným zhodnotením 8 %, výsledok po 30 rokoch by bol približne 88-tisíc eur.
To už nie je teória pre finančných nadšencov. Ide o rozdiel, ktorý by v praxi znamenal o 260 eur vyšší mesačný dôchodok. Pri dnešnom priemernom dôchodku okolo 700 eur ide o posun, ktorý rozhoduje o kvalite života. Namiesto prežívania by sa dôchodok mohol priblížiť k hranici tisíc eur.
Banky si pamätajú viac, než si myslíte
Hazard má ešte jeden efekt, o ktorom sa hovorí menej. Banky sledujú správanie klientov detailne. Pravidelné transakcie do stávkových spoločností znižujú dôveryhodnosť žiadateľa o úver.
Výsledok? Človek prehrá peniaze a zároveň si zhorší šancu získať hypotéku alebo dostane horšie podmienky. Odborníci upozorňujú, že tento problém najviac zasahuje ľudí s nižšími príjmami – teda tých, pre ktorých je lacný úver často jedinou cestou k vlastnému bývaniu.
Kto na tom zarába, je jasné
Zatiaľ čo domácnosti chudobnejú, štát inkasuje. Len z hazardných hier putovalo do verejných rozpočtov približne 350 miliónov eur. Čím viac ľudí stávkuje, tým vyšší je tento príjem.
Otázka však znie, či krátkodobý výnos neznamená dlhodobý problém. Slabšie úspory, nižšie dôchodky a vyššia závislosť seniorov od štátu môžu byť cenou za peniaze, ktoré dnes prichádzajú do rozpočtu potichu – cez tikety a online hry.
Hazard tak nie je len osobným rizikom jednotlivca. Je to rozhodnutie, ktoré sa s odstupom rokov mení na spoločenský problém. A zároveň na jednu z najdrahších „zábav“, aké si človek môže dopriať.
