Na peróne v menšej obci čaká staršia pani na osobný vlak. Pokladnica je zatvorená, mobil nemá a hotovosť si odkladá na nákup. Keď nastúpi, dozvie sa, že za lístok zaplatí viac – nie preto, že by sa zmenila tarifa, ale preto, že systém od nej očakáva digitálnu zručnosť. Presne na takýchto miestach sa dnes láme dôvera vo verejnú dopravu.
Nové poplatky totiž nezasiahli „bežného online cestujúceho“. Dopadajú najmä na ľudí, ktorí sa do digitálneho sveta nezmestia.
Keď sa modernizácia mení na prekážku
Rozhodnutie štátneho dopravcu Železničná spoločnosť Slovensko presúva zodpovednosť z inštitúcie na jednotlivca. Kto si nekúpi lístok v aplikácii alebo na webe, zaplatí viac.
V praxi to znamená, že nákup u sprievodcu vo vlaku je zaťažený manipulačným poplatkom 3 €. Aj tradičné okienko na stanici už nie je neutrálne – osobná obsluha stojí 1 € navyše. Pre niekoho drobnosť. Pre iných rozdiel medzi tým, či sa vlakom vôbec oplatí cestovať.
ZSSK zároveň zaviedla minimálnu cenu vnútroštátneho lístka 1 €. Symbolické sumy zmizli, bariéra vstupu sa zdvihla.
Krátke trate, dlhé účty
Najtvrdšie tieto zmeny pociťujú cestujúci na krátkych vzdialenostiach. Tam, kde sa základné cestovné pohybuje v nízkych jednotkách eur, sa zrazu „servisný poplatok“ stáva dominantnou položkou.
Paradox je zrejmý: čím kratšia cesta, tým väčší podiel tvorí prirážka. A ak niekto nastupuje na stanici bez funkčnej pokladnice, nemá reálnu alternatívu – vyššej cene sa jednoducho nevyhne. Práve na takýchto miestach sa verejná služba mení na ekonomickú skúšku.
Digitálna brána, ktorú nie každý otvorí
Oficiálne vysvetlenie hovorí o modernizácii a efektivite. Ideálny zákazník je ten, kto platí online. Lenže realita je zložitejšia.
Časť ľudí nemá smartfón, iní odmietajú platiť kartou na internete. A potom je tu samotná technika – mobilná aplikácia dopravcu má v obchode Google Play hodnotenie okolo 2,5 hviezdičky, pričom používatelia opakovane spomínajú výpadky a zamŕzanie. Nútiť verejnosť do digitálneho riešenia, ktoré nie je spoľahlivé, vytvára začarovaný kruh: kto sa popáli raz, nabudúce radšej zvolí autobus alebo auto.
Ďalšie články
foto:pexels.com
Výnimky síce existujú – napríklad pre zdravotne znevýhodnených či seniorov nad 62 rokov s bezplatnou prepravou – no základný trend to nemení. Systém je nastavený pre technicky zdatných.
Európske porovnanie, ktoré bolí
Slováci citlivo vnímajú, že platia viac, no necestujú lepšie. Kým v Rakúsko či Česká republika je železnica synonymom rýchlosti a komfortu, doma zápasíme so zastaranými traťami, meškaniami a sériou nehôd.
V tomto kontexte pôsobia nové poplatky ako signál, že priorita nie je v kvalite služby, ale v presune nákladov na cestujúceho. Energia, ktorú štát venuje dolaďovaniu príplatkov, chýba pri opravách koľají a modernizácii súprav.
Digitálna hranica ako politické rozhodnutie
Podstatou sporu nie sú tri eurá. Je ňou otázka, komu má verejná doprava slúžiť. Ak sa z nej stane služba pre online generáciu, časť spoločnosti zostane stáť na peróne – doslova aj obrazne.
Modernizácia je nevyhnutná. No ak má fungovať, musí počítať aj s tými, ktorí nemajú aplikáciu v mobile. Inak sa z vlaku ako verejného statku stane privilégium pre technicky pripravených.
