Slovenský rozpočet sa prepadá. Odborníci varujú pred „gréckym scenárom“
Slovensko hospodári čoraz hlbšie v červených číslach. Ku koncu októbra dosiahol štátny rozpočet schodok 4,67 miliardy eur, čo je o 1,27 miliardy viac než vlani.
Napriek sérii úsporných balíkov sa verejné financie neuzdravujú – naopak, smerujú k ešte väčšiemu deficitu.
Kým vláda hovorí o postupnej konsolidácii, analytici bijú na poplach. Čoraz častejšie zaznieva varovanie, že ak sa trend nezvráti, Slovensko by sa mohlo priblížiť k osudu krajín, ktoré sa kedysi ocitli na pokraji bankrotu – k takzvanej „gréckej ceste“ informujú emefka.sk.
Grécko ako varovanie: reformy za cenu obetí
Po finančnom kolapse v roku 2010 sa Grécko stalo laboratóriom európskych úsporných experimentov. Tvrdé reformy, ktoré krajina musela prijať výmenou za pomoc, zmenili život miliónov ľudí.
Posledným z týchto krokov bola novela zákona o práci, ktorá umožňuje až 13-hodinový pracovný deň.
Podľa vlády má ísť o dobrovoľný režim, ktorý firmám umožní väčšiu flexibilitu. Uplatňuje sa len v súkromnom sektore a nesmie presiahnuť 37 dní ročne.
Odborári však hovoria o návrate do 19. storočia. „Zákon znamená koniec osemhodinového pracovného dňa,“ varoval grécky zväz ADEDY. Počas októbra preto krajinu ochromili štrajky, ktoré zastavili dopravu aj služby.
Ministerka práce Niki Kerameus pre BBC reagovala, že cieľom je prispôsobiť zákony realite pracovného trhu a chrániť zamestnancov pred prepúšťaním, ak odmietnu nadčasy.
Šesť dní práce a strata rovnováhy
Ďalším symbolom úspor sa stal šesťdňový pracovný týždeň, zavedený od júla 2024. Firmy môžu po novom nariadiť zamestnancovi službu aj v sobotu – stačí 24-hodinové upozornenie. Odmena? Plat navýšený o 40 %.
Ďalšie články
Vláda to považuje za spôsob, ako zvýšiť produktivitu a obmedziť nelegálne zamestnávanie. Kritici však upozorňujú, že takýto systém z dlhodobého hľadiska ničí zdravie a rodinný život.
Gréci pritom už teraz patria medzi najpracovitejšie národy EÚ, s priemerným pracovným týždňom 39,8 hodiny. Slovensko sa drží tesne pod touto hranicou – 37,9 hodiny.
Keď dôchodky zruinujú štát
Jedným z koreňov gréckej krízy bol aj neudržateľný dôchodkový systém. Po roku 2010 vláda siahla k drastickým krokom – zvýšila vek odchodu do dôchodku na 67 rokov, zrušila 13. a 14. dôchodok a znížila mnohé penzie až o 44 %.
Súčasne zjednotila vyše sto dôchodkových fondov a naviazala vek odchodu na priemernú dĺžku života. Tieto opatrenia síce stabilizovali verejné financie, no tisíce seniorov dostali pod hranicu chudoby. Mnohí prišli o bývanie a žijú len z minima.
Predaje, dane a tvrdé škrty
Grécko muselo predať strategické podniky, napríklad prístav Pireus, ktorý získali Číňania. Zvyšovalo dane, prepúšťalo úradníkov a znížilo platy vo verejnom sektore. Krajina sa tak stala ukážkou, čo znamená, keď politika úspor zasiahne celé hospodárstvo i život ľudí.
Po viac ako dekáde sa síce hospodárstvo zotavuje – nezamestnanosť klesla z 28 % na menej ako 10 % a rozpočet vykazuje prebytky – no Grécko má stále najvyšší verejný dlh v EÚ, 154,2 % HDP.
Za číslami zostáva realita
Napriek „zeleným“ číslam v tabuľkách 27 % obyvateľov krajiny žije v riziku chudoby. Minimálna mzda pokrýva len šesť desatín životného minima a reálne príjmy zostávajú medzi najnižšími v Únii.
Grécko sa síce postavilo na nohy, ale za cenu, ktorú cíti každá domácnosť. Zrušené sociálne výhody, dlhšie smeny a vysilení zamestnanci – to je daň za ozdravenie.
Ak Slovensko neudrží deficit pod kontrolou, grécka cesta sa môže stať viac než len varovaním z juhu Európy.
