Slovensko sa opäť dostalo do centra pozornosti v Bruseli. Členské štáty Európskej únie sa pokúsili dohodnúť na zmene sankčného režimu voči Rusku, no rokovania narazili práve na postoj Bratislavy. Podľa zahraničných médií je Slovensko jedinou krajinou, ktorá odmieta návrh, aby sa individuálne sankcie po novom predlžovali na celý rok. Čas pritom tlačí – súčasné opatrenia platia len do 15. septembra.
Veľvyslanci členských krajín EÚ rokovali o pokračovaní sankcií v stredu 2. septembra. Dohodu však nedosiahli a k téme sa majú opäť vrátiť 9. septembra, len niekoľko dní pred vypršaním aktuálnych opatrení.
Brusel chcel zmeniť pravidlá. Narazil na Slovensko
Doteraz sa individuálne sankcie proti osobám a spoločnostiam spojeným s ruskou agresiou na Ukrajine pravidelne obnovovali na šesť mesiacov. Írske predsedníctvo však navrhlo, aby sa ich platnosť predĺžila rovno na 12 mesiacov.

Práve s tým má mať Bratislava problém.
POLITICO s odvolaním na troch diplomatov informovalo, že slovenská vláda návrh na ročné predĺženie odmietla. Rovnakú informáciu priniesla aj European Pravda. Podľa jej zdrojov je Slovensko pripravené podporiť tradičné šesťmesačné predĺženie, nie však ročné.
To je dôležitý rozdiel. Slovensko teda podľa dostupných informácií nežiada úplné zrušenie sankcií proti Rusku, ale odmieta zmenu obdobia, na ktoré by sa automaticky predlžovali.
V hre sú zmrazené účty aj zákaz vstupu
Individuálne sankcie sú namierené proti osobám a subjektom, ktoré EÚ spája s narúšaním územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny.
Opatrenia zahŕňajú napríklad zmrazenie majetku v EÚ, zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov či zákaz vstupu alebo tranzitu cez územie Únie.
Pri marcovom predĺžení sa sankcie vzťahovali približne na 2 600 osôb a subjektov. Súčasné opatrenia platia do 15. septembra 2026 a členské štáty sa musia dohodnúť na ich ďalšom pokračovaní.
Slovensko má mať ešte jednu požiadavku
Spor sa však nemusí týkať iba dĺžky sankcií.
European Pravda s odvolaním na diplomatický zdroj tvrdí, že Slovensko navrhlo aj vyradenie niekoľkých Rusov zo sankčného zoznamu. O koho konkrétne má ísť, zatiaľ zverejnené nebolo.
Podobné požiadavky pritom nie sú novinkou. Už pri predchádzajúcich rokovaniach sa členské štáty sporili o konkrétne mená na sankčných zoznamoch.

foto: Parlament SR
Bratislava zostáva zdržanlivá
Oficiálne vyjadrenia slovenskej strany sú zatiaľ opatrnejšie. Ministerstvo zahraničných vecí podľa POLITICO uviedlo, že diskusie o pravidelnom preskúmaní sankčného režimu stále pokračujú a ich ukončenie sa očakáva do 15. septembra.
Postoj Slovenska tak ešte nemusí byť konečný. Ďalší pokus o dohodu príde už 9. septembra.
Zaujímavé pritom je, že pri ekonomických sankciách EÚ podobnú zmenu už presadila. Rada EÚ ich v júni predĺžila rovno o 12 mesiacov, až do 31. júla 2027.
Teraz chce Brusel dlhšie obdobie zaviesť aj pri individuálnych sankciách. Práve pri tomto kroku však podľa diplomatických zdrojov zostalo Slovensko proti.
Najbližšie dni ukážu, či Bratislava zo svojho postoja ustúpi, podarí sa nájsť kompromis alebo Únia zostane pri súčasnom šesťmesačnom systéme.

Zdroje:
POLITICO Europe, European Pravda, Rada EÚ – individuálne sankcie
Rada EÚ – ekonomické sankcie