Slovensko susedí s krajinou, v ktorej už roky prebieha vojna, no domáci politici sa nezhodnú ani na tom, ako vážna je hrozba pre nás. Kým minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že Rusko nepredstavuje bezprostredné ohrozenie Slovenska, predseda KDH Milan Majerský volá po oveľa tvrdšej reakcii. Podľa neho by vláda mala zvolať Bezpečnostnú radu SR a prestať sa správať, akoby sa rastúce napätie Slovenska netýkalo.
Spor o bezpečnosť sa naplno ukázal v nedeľnej relácii O 5 minút 12 na STVR 6. septembra 2026. Majerský tam varoval, že Slovensko môže podceňovať situáciu, ktorá sa ho pre jeho polohu dotýka priamo.
Majerský žiada krok, ktorý by vyslal jasný signál
Šéf KDH považuje za problém najmä to, že štát podľa neho nereaguje dostatočne viditeľne. Bezpečnostná rada SR je orgán vlády, ktorý koordinuje postup štátu pri bezpečnostných rizikách a pripravuje opatrenia pre krízové situácie.
Majerský preto očakáva, že vláda bude aktuálne riziká riešiť práve na tejto úrovni.
„Ja som prekvapený, že sa dôslednejšie nepostaví aj táto krajina a nezvolá bezpečnostnú radu štátu,“ povedal.
Jeho výhrada tak nesmeruje iba k zahraničnej politike. Otvára aj otázku, či Slovensko robí dosť pre vlastnú pripravenosť na možné hybridné, spravodajské alebo iné bezpečnostné hrozby.
Minister vnútra vidí situáciu odlišne
V rovnakej diskusii zaznel aj podstatne miernejší pohľad. Matúš Šutaj Eštok upozornil, že o vplyv na Slovensku sa podľa neho neusiluje iba Rusko. Spomenul aj Ukrajinu, Čínu, Spojené štáty a Britániu.
Minister zároveň zdôraznil, že Slovensko patrí do NATO a Európskej únie. Rusko však podľa neho v tejto chvíli nepredstavuje pre krajinu bezprostrednú hrozbu.
Práve v tomto bode sa názory oboch politikov rozchádzajú najvýraznejšie. Majerský považuje Moskvu za vážnu hrozbu pre členské štáty EÚ a odmieta čakať, kým bude riziko ešte bližšie.
Ďalšie články
Nemecko ako príklad, Slovensko ako otáznik
Majerský poukázal aj na Nemecko, ktoré podľa neho dokáže ruskú hrozbu pomenovať otvorenejšie. Za nelogické považuje, že Slovensko, ktoré leží bližšie k vojnovému priestoru na Ukrajine, pôsobí menej znepokojene.
„Čím bližšie je krajina k Rusku, pod väčším tlakom tohto agresora sa nachádza. A Slovensko je blízko k Rusku,“ vyhlásil.
Diskusia tak nebola iba sporom dvoch politikov. Ukázala zásadný rozdiel v tom, ako slovenská politická reprezentácia hodnotí bezpečnostné prostredie. Jedna strana žiada okamžitý signál pripravenosti. Druhá tvrdí, že situáciu treba vnímať širšie a bez označenia Ruska za bezprostrednú hrozbu.
Zdroj: STVR – O 5 minút 12, Úrad vlády SR
