Benzín zdražuje pomalšie než inde. Aj tak rastie napätie
Na čerpacích staniciach si vodiči v posledných dňoch všímajú ten istý detail: ceny idú hore, aj keď nie tak prudko ako v zahraničí. Rozdiel pár centov však neupokojuje. V čase, keď domácnosti zápasia s drahými potravinami či bývaním, aj mierne zdraženie palív rýchlo prerastá do širšieho pocitu neistoty.
Práve na tomto napätí dnes stojí spor medzi vládou a opozíciou. Kým kabinet hovorí o zvládnutej situácii, kritici varujú, že Slovensko môže zostať bez konkrétnej pomoci.
Vláda vidí stabilitu, opozícia nečinnosť
Premiér Robert Fico spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou zdôrazňujú, že Slovensko zatiaľ čelí miernejšiemu zdražovaniu než zvyšok Európy. Podľa Sakovej ceny palív v Európe od začiatku konfliktu na Blízkom východe vyskočili približne o 48 centov, zatiaľ čo na Slovensku išlo o nárast 10 až 15 centov.
„Aj dnešné ceny pohonných látok sú prijateľné pre slovenský trh,“ uviedla ministerka.
Opozícia však túto interpretáciu odmieta. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka po rokovaní vlády tvrdil, že kabinet neprijal žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by ľuďom pomohli zvládnuť ďalší možný rast cien.
„Suma sumárum je, že neprijali žiadne rozhodnutia na pomoc ľuďom,“ vyhlásil.
Európa skúša zásahy, Slovensko vyčkáva
Rozdiel medzi Slovenskom a inými krajinami EÚ sa podľa opozície prehlbuje. V Európe sa objavujú rôzne prístupy – od cenových stropov cez obmedzenie marží až po zníženie daní či priame kompenzácie.
Na Slovensku sa zatiaľ diskutovalo skôr o čiastkových krokoch. Objavili sa návrhy na reguláciu cien nafty či lacnejšie cestovanie vlakom, no ani jedno z riešení sa nepremenilo na konkrétne rozhodnutie vlády.
Podľa Šimečku sa kabinet spoliehal na to, že situáciu vyrieši trh alebo dohoda s rafinériou Slovnaft. Tento prístup však opozícia označuje za nedostatočný v čase, keď inflácia a životné náklady ostávajú vysoké.
Ďalšie články
Návrhy pomoci: od šekov po energetické investície
Progresívne Slovensko predstavilo vlastný balík opatrení. Podpredseda strany Ivan Štefunko hovorí o rýchlej pomoci vo forme palivových šekov či podpory pre najviac zasiahnuté sektory. Financie by podľa neho mohli prísť z vyššieho zdanenia firiem s mimoriadnymi ziskami.
V strednodobom horizonte spomína efektívnejšie využitie eurofondov alebo podporu obnoviteľných zdrojov, napríklad fotovoltiky a tepelných čerpadiel. Dlhodobo by sa krajina mala pripraviť na menej závislú energetiku a investovať do infraštruktúry.
Ropná núdza končí, neistota ostáva
Zatiaľ čo politická diskusia pokračuje, vláda oznámila, že rafinéria Slovnaft už vrátila štátu takzvanú ropnú pôžičku. To umožní opätovný export nafty do okolitých krajín, hoci niektoré obmedzenia – napríklad limity pri tankovaní – zostávajú v platnosti do 19. apríla.
Formálne sa tak situácia stabilizuje. Otázkou však ostáva, či to bude stačiť v prípade, že ceny na svetových trhoch opäť vyskočia. Spor medzi tým, či je potrebné konať už teraz, alebo až pri výraznejšom raste cien, sa tým pravdepodobne len začína.
