Práca po šesťdesiatke prestáva byť výnimkou
Keď dnes päťdesiatnik zvažuje zmenu práce, často už nerieši, či sa mu to „oplatí do dôchodku“. Rieši, či zvládne pracovať ešte pätnásť rokov. Realita na trhu práce sa totiž mení rýchlejšie, než si mnohí uvedomujú – a hranica odchodu do dôchodku sa nenápadne vzďaľuje. Nie preto, že by to politici chceli, ale preto, že systém má čoraz menej ľudí, o ktorých sa môže oprieť.
Starší zamestnanci držia ekonomiku nad vodou
V mnohých európskych krajinách už dnes stojí fungovanie ekonomiky na ľuďoch, ktorí by ešte pred pár rokmi patrili medzi „odchádzajúcich“. V Nemecku tvorí veková skupina 55 až 64 rokov približne štvrtinu pracovnej sily, čo je viac než priemer celej Únie. Podobný vývoj vidno v Taliansku či Bulharsku.
Nie je to dôsledok jedného zákona, ale dlhodobého demografického posunu. Európa starne a mladých pracujúcich nepribúda dostatočne rýchlo. Priemerný vek obyvateľov EÚ dosiahol začiatkom roka 2025 takmer 45 rokov, čo je o viac než dva roky viac než pred desiatimi rokmi. Slovensko patrí k štátom, kde je tempo ešte vyššie – priemerný vek populácie sa tu zvýšil približne o štyri roky.
Prečo systém tlačí ľudí zostať v práci dlhšie
Dôchodkový model v Európe stojí na jednoduchom princípe: tí, ktorí pracujú dnes, platia dôchodky tým, ktorí už pracovať nemôžu. Problém nastáva v momente, keď pracujúcich ubúda a dôchodcov pribúda. Presne to sa dnes deje.
Zároveň platí, že ľudia žijú dlhšie a často aj zdravšie. V Nemecku sa priemerný vek odchodu do dôchodku posunul z približne 63 rokov pred dvadsiatimi rokmi na takmer 65 rokov dnes. Nie je to náhoda, ale reakcia na fakt, že penziu treba financovať dlhšie než kedysi.
Slovensko medzi odchodmi mladých a návratom cudzincov
Slovensko má v tejto rovnici ešte jeden problém navyše. Mladí ľudia odchádzajú za štúdiom a prácou do zahraničia a veľká časť z nich sa nevracia. Na domácom trhu práce tak chýba generácia, ktorá by mala nahradiť starších zamestnancov.
Výsledkom je rastúca závislosť od zahraničnej pracovnej sily. Už dnes u nás pracujú desaťtisíce cudzincov a ich počet má ďalej rásť. Zároveň sa zvyšuje tlak na to, aby ľudia po päťdesiatke zostávali ekonomicky aktívni čo najdlhšie.
Dôchodok ako pohyblivá hranica
Vek odchodu do dôchodku sa v Európe už dnes výrazne líši. Kým v Belgicku či Luxembursku sa pohybuje okolo 65 rokov, v Dánsku, Taliansku alebo Holandsku je nastavený na 67 rokov. V niektorých krajinách existujú flexibilné modely, ktoré umožňujú pracovať aj do 70 či 75 rokov.
Na Slovensku sa dôchodkový vek zvyšuje postupne – zatiaľ o jeden až dva mesiace pre ročníky narodené od roku 1967. Odborníci však upozorňujú, že pri prehlbujúcom sa nedostatku pracovnej sily môže byť tempo v budúcnosti rýchlejšie.
Ďalšie články
Jedno je isté: dôchodok prestáva byť pevnou hranicou. Stáva sa pohyblivou čiarou, ktorá sa bude posúvať podľa toho, koľko ľudí dokáže ekonomika udržať v práci – a koľko ich naopak bude potrebovať jej pomoc.
