Debata o dotáciách sa zmenila na otvorený politický súboj. Po televíznom vystúpení lídra opozície sa ozval bývalý minister práce Milan Krajniak a zverejnil status, v ktorom hovorí priamo o podvode a dvojitom metri. Doteraz sa vraj držal bokom, útoky na rodiny politikov považuje za neetické. Tentoraz však tvrdí, že mlčať už nemohol.
Jeho cieľom nie je osobná rovina. Tvrdí, že ide o to, ako Slovensko narába s verejnými peniazmi – a či platia rovnaké pravidlá pre všetkých.
Obrana mamy verzus účty zo štátu
Predseda Progresívne Slovensko Michal Šimečka v televízii vysvetľoval, že v prípade občianskeho združenia, kde pôsobí jeho mama, išlo len o administratívne a účtovné chyby. Podľa neho sa nikto neobohatil.
Krajniak reaguje ostro: chápe, že syn sa zastáva matky – „bolo by skôr odsúdeniahodné, keby sa nezastal“. Problém však vidí v tom, že Šimečka zľahčuje konkrétne položky, ktoré už podľa exministra nemožno nazvať preklepom v tabuľke.

Keď sa jedna faktúra objaví dvakrát. A nájom trikrát
V statuse Krajniak rozpisuje príklady, ktoré považuje za kľúčové:
- honorár 1 000 eur si malo združenie nechať od štátu preplatiť dvakrát, hoci vyplatený bol len raz,
- náklady na prenájom Stará tržnica mali byť preplatené dokonca trikrát,
- faktúry v celkovej výške 45-tisíc eur pre osoby blízke vedeniu združenia mali byť podľa neho uhradené z verejných zdrojov opakovane.
„Ako inak než podvodom sa to dá nazvať?“ pýta sa Krajniak. Práve tieto čísla majú podľa neho spochybňovať tvrdenie, že nešlo o obohatenie.
Zároveň zdôrazňuje, že necituje „nepriateľské médiá“, ale opiera sa o informácie z Denník N.
Test Ficom a obvinenie z dvojakého metra
Najsilnejšia časť Krajniakovho odkazu prichádza na konci. Vytiahol tzv. „test Ficom“: čo by sa dialo, keby si syn premiéra Robert Fico nechal štátom preplatiť nájom priestorov trikrát, hoci zaplatený bol raz?

Podľa exministra by okamžite zaznievali slová ako mafia, zlodeji či podvodníci. V prípade progresívcov sa však podobné situácie opisujú ako neúmyselné administratívne chyby. „Vodu kážu, víno pijú,“ odkazuje Krajniak a tvrdí, že PS odsudzuje protekcionizmus len vtedy, keď sa týka politických súperov.
Spor, ktorý presahuje jedno občianske združenie
Kauza sa tak posúva z roviny účtovníctva do roviny politickej dôveryhodnosti. Krajniak ju rámcuje ako otázku princípu: buď budú rovnaké pravidlá platiť pre všetkých, alebo sa z boja proti „našim ľuďom“ stane len marketingové heslo.
Či pôjde o vyšetrovanie konkrétnych položiek, alebo len o ďalšiu kapitolu ostrého predvolebného zápasu, ukážu najbližšie týždne. Jedno je však isté – po Krajniakovom statuse už nejde len o technické chyby v účtoch, ale o to, kto má v slovenskej politike právo na omyl.