Keď sa ozvať prestáva byť bezpečné
Predstavte si zamestnanca, ktorý narazí na podozrivý tender alebo na zneužívanie verejných peňazí. Doteraz mal na Slovensku kam ísť – existoval samostatný úrad, ktorý mal chrániť jeho identitu aj prácu.
Po rozhodnutí vlády sa však táto istota začala rozpadať ešte skôr, než nový systém vôbec vstúpil do platnosti.
Práve obava, že sa ochrana oznamovateľov môže zmeniť na formálnu kulisu, priviedla Európsku komisiu k neobvyklému kroku: začala voči Slovensku konanie pre porušenie povinností píše europeannewsroom.com
Zákon, ktorý sa zastavil doma – ale narazil v Bruseli
Slovenský parlament schválil legislatívu, ktorá má zrušiť existujúci Úrad na ochranu oznamovateľov a nahradiť ho novou inštitúciou pod priamym vplyvom výkonnej moci. Návrh prišiel z dielne vlády Roberta Fica.
Ešte predtým, než zákon nadobudol účinnosť, ho stopol Ústavný súd SR. Doma teda platí dočasná brzda. V Bruseli však tento signál nestačil.
Podľa Komisie je problém už samotné prijatie zákona. Inými slovami: aj keby sa pravidlá zatiaľ neuplatňovali, štát tým vyslal správu, že nezávislá ochrana whistleblowerov nie je prioritou. A to je v rozpore s európskou smernicou aj Chartou základných práv EÚ.
Prečo Európa reaguje tak tvrdo
Jadro sporu nie je technické. Ide o dôveru.
Komisia tvrdí, že plánovaná transformácia úradu oslabuje jeho nezávislosť a tým aj ochotu ľudí ozývať sa pri korupcii či zneužívaní moci. Ak má inštitúcia chrániaca oznamovateľov podliehať exekutíve, celý systém sa podľa Bruselu stáva menej vierohodným.
V hre je aj sloboda prejavu. Európske pravidlá výslovne chránia právo upozorniť na nezrovnalosti bez strachu z odvety – či už ide o prepustenie, šikanu alebo tlak zo strany nadriadených. Práve túto poistku Komisia považuje za ohrozenú.
Ďalšie články
Čo môže nasledovať, ak Slovensko cúvne len na papieri
Spustené konanie je prvým krokom. Slovensko má teraz priestor poslať oficiálne vysvetlenie alebo naznačiť, že zákon prepracuje. Ak Brusel odpoveď nepresvedčí, prípad sa môže posunúť až pred Súdny dvor EÚ.
To by už nebola len reputačná rana. Rozsudok môže viesť k povinnosti meniť legislatívu pod časovým tlakom – a v krajnom prípade aj k finančným sankciám.
Vláda zatiaľ mlčí. No hodiny bežia.
Skutočný dosah: menej odvahy ozývať sa
Za právnymi formuláciami sa skrýva jednoduchý dôsledok: ak ľudia nadobudnú pocit, že ich štát nedokáže ochrániť, radšej zostanú ticho. Práve na tento efekt upozorňuje Komisia najviac – strach oznamovateľov je totiž často účinnejší než akákoľvek represia.
Spor s Bruselom tak nie je len o jednom úrade. Je o tom, či Slovensko dokáže udržať systém, v ktorom má jednotlivec šancu postaviť sa proti mocnejším bez toho, aby za to zaplatil vlastnou existenciou.
