Hlavná os článku: dôsledok politického rozhodnutia
Tridsiatnici a štyridsiatnici dnes riešia hypotéky, deti a neistú prácu. Dôchodok majú ďaleko, a práve preto im uniká podstatná vec: systém, do ktorého celý život prispievajú, im už teraz počíta menej, než počítal ich rodičom. Bez veľkých oznámení a bez jednorazového škrtu. Rozdiel sa ukáže až o desaťročia – na výplatnej páske dôchodcu.
Nie preto, že by boli menej pracovití. Ale preto, že štát pred rokmi zmenil pravidlá hry a ich generácia bude prvá, ktorá pocíti celý účet.
Keď sa budú dôchodky rátať, roky budú chýbať
Na papieri má dnešný štyridsiatnik často slušnú kariéru. V reálnom dôchodkovom výpočte však zistí, že mu chýbajú celé roky. Nie preto, že by nepracoval, ale preto, že systém ich už neuznáva.
Rozhodnutia prijaté na prelome tisícročí zmenili to, čo sa považuje za „plnohodnotný“ život z pohľadu dôchodku. Výsledok je jednoduchý: kratšia doba poistenia a nižší výsledný nárok. A čím mladší ročník, tým výraznejší rozdiel oproti predchodcom.
Tento efekt sa dnes ešte nedá odčítať z dôchodkových tabuliek. Prejaví sa až vtedy, keď do penzie začnú masovo odchádzať ľudia narodení po roku 1981.
Štúdium ako slepá ulica v systéme
Jedno z kľúčových rozhodnutí padlo v roku 2004. Štát vtedy definitívne prestal započítavať stredoškolské a vysokoškolské štúdium do dôchodkového poistenia. Z pohľadu verejných financií logický krok. Z pohľadu jednotlivca strata rokov, ktoré už nikdy nedoženie.
Staršie generácie mali vzdelanie ako investíciu, ktorá sa im v dôchodku vrátila. Mladší majú diplom, ale bez dôchodkového kreditu. Čím dlhšie študovali, tým väčšia medzera im v systéme vznikla.
Nejde pritom o marginálny detail. V systéme, kde každý rok poistenia rozhoduje o konečnej sume, je päť či šesť „prázdnych“ rokov rozdiel, ktorý cítiť celý zvyšok života.
Prestávky, ktoré sa už neodpúšťajú
Podobne potichu zmizla aj ochrana ľudí v období nezamestnanosti. Kým do roku 2001 sa evidencia na úrade práce započítavala automaticky, neskôr už len pri poberaní dávok. A od roku 2004 prestala hrať v dôchodkovom výpočte prakticky akúkoľvek rolu.
Ďalšie články
Moderný pracovný trh je pritom presným opakom kontinuálnej kariéry. Krátkodobé zmluvy, zmeny profesií, prestávky medzi prácami. To všetko systém eviduje, ale neoceňuje.
Výsledok? Rovnaký pracovný život ako kedysi, ale s menším dôchodkovým výstupom. Bez ohľadu na snahu jednotlivca.
Matky v systéme, ktorý ráta, ale málo
Štát formálne uznáva výchovu detí ako súčasť dôchodkového poistenia. Od roku 2004 sa toto obdobie započítava. Problém je v tom, ako.
Bodové hodnotenie rodičovských rokov je nízke. V prepočte na budúci dôchodok ide skôr o symbolické uznanie než reálnu kompenzáciu. Pre ženy s viacerými deťmi alebo dlhšími prestávkami to znamená citeľne nižší osobný mzdový bod.
V praxi tak vzniká paradox: spoločnosť deklaruje podporu rodín, no v dôchodkovom systéme ich penalizuje. Najmä v porovnaní so staršími generáciami, ktorým sa podobné obdobia započítavali výrazne výhodnejšie.
Politické rozhodnutie s oneskoreným účtom
Dnešný dôchodkový problém mladších ročníkov nie je dôsledkom demografie. Je dôsledkom konkrétnych legislatívnych rozhodnutí. Prijatých v čase, keď sa ešte netýkali tých, ktorí o nich dnes zaplatia cenu.
Systém sa stal prísnejším, selektívnejším a menej tolerantným k prerušeniam životnej dráhy. Pre štát to znamenalo stabilnejšie financie. Pre jednotlivca nižšiu istotu.
Otázka dnes nestojí, či sa dôchodky budú znižovať. Tá zmena už prebehla. Otázka je, či si to generácia, ktorá na to doplatí, uvedomí skôr, než príde prvé sklamanie pri výpočte penzie.
Lebo ten deň neprinesie šok. Len tiché potvrdenie, že pravidlá sa zmenili dávno predtým.
