Účty za plyn sa môžu už čoskoro zvýšiť, hoci ceny komodity na burzách ostávajú relatívne stabilné. Dôvodom nie je samotný plyn, ale jeho preprava. Práve tá sa od mája 2026 mení spôsobom, ktorý pocítia koncoví odberatelia.
Regulačný úrad rozhodol o zvýšení poplatkov za tranzit cez slovenské územie. Ide o technickú zmenu v tarife, no jej dôsledky sa premietnu do konečných cien pre domácnosti aj podniky.
Menej plynu, rovnaké náklady
Za úpravou cien stojí vývoj posledných rokov. Slovensko bolo dlhodobo významnou tranzitnou krajinou pre ruský plyn smerujúci do Európy. Po zmene tokov však objem prepravovaného plynu výrazne klesol.
Plynovody a infraštruktúra pritom zostali rovnaké. Prevádzkové náklady neklesli úmerne s objemom prepravy. Výsledkom je tlak na zvýšenie taríf, aby sa systém dokázal financovať.
Práve tento výpadok príjmov musí teraz kompenzovať nový cenový model.
Malá položka, reálny dopad
Prepravné poplatky tvoria len menšiu časť koncovej ceny plynu – približne 6 až 7 percent. Aj relatívne malá zmena však môže znamenať citeľný rozdiel, najmä pri vyššej spotrebe.
Domácnosti tak síce nečaká dramatický skok cien, no zdraženie bude plošné. Dotkne sa každého, kto plyn využíva na kúrenie, varenie či ohrev vody.
Na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0040/2026/P sa od mája 2026 upravujú tarify za prepravu plynu. Regulátor schválil miernejšie zvýšenie, než pôvodne navrhoval prevádzkovateľ siete. Referenčná cena na väčšine vstupných a výstupných bodov stúpne z 365 eur na 401,50 eura, pri domácom bode z 328,50 eura na 361,35 eura. Ide približne o desaťpercentný nárast, ktorý má pokryť náklady na prevádzku prepravnej sústavy pri nižších objemoch tranzitu píše na data.urso.gov.sk
Regulácia namiesto trhu
Zmenu neschvaľujú dodávatelia energií, ale štát prostredníctvom regulačného úradu. Ten nastavuje ceny tak, aby zabezpečil fungovanie celej siete – od prepravy až po distribúciu.
Rozhodnutie tak nie je reakciou na aktuálne trhové výkyvy, ale na dlhodobejšiu zmenu v energetike. Slovensko sa postupne mení z tranzitnej krajiny na skôr koncového odberateľa.
Návrat starého problému
Situácia opäť otvára otázku, kto má niesť náklady na infraštruktúru, ktorá sa využíva menej než v minulosti. Kým kedysi sa financovala z veľkých objemov tranzitu, dnes sa časť bremena presúva na domácich odberateľov.
Zdraženie plynu tak nie je len o číslach na faktúre. Je výsledkom širšej zmeny v tom, ako funguje energetika v regióne – a kto za ňu v konečnom dôsledku zaplatí.
